Text: Mk 5, 21-43
Drahé sestry a bratia, dovoľme dnes aj zajtra Duchu Svätému, aby nás cez svoje slovo zastavil, konfrontoval a hlavne povzbudil a ešte viac pritiahol k sebe. Nájdime si dostatok času, aby sme mohli premýšľať na Slovom a počúvať Jeho hlas. Lebo len a len to mení a transformuje naše životy na Boží obraz.
Mária Magdaléna zostáva pri Ježišovom hrobe plakať, aj keď už všetci odišli.
Kráľ zložil svoju korunu z tŕnia, do tmavého hrobu položili Jeho nehybné telo.
Občas mám pokušenie ešte raz skontrolovať moje dvere, či sú naozaj potreté krvou baránka, a či ma ten anjel zhubca skutočne obíde...
Počas tohto týždňa prebiehal pôstny modlitebný týždeň online o Dávidovi a Goliášovi.
V náboženskej praxi Izraela boli obete za hriechy súčasťou očistného rituálu.
Medzi nami ľuďmi to tak býva: Kdesi v hĺbke srdca tušíme, že je zle. Vieme, že sme sa previnili. A máme potrebu obhájiť sami seba, to, kto vlastne sme. Zastať sa svojho srdca. Očistiť sa. Zvaliť vinu na niekoho iného, či ukázať prstom je prirodzený obranný mechanizmus.
Návrat k prvej láske znamená urobiť niečo konkrétne preto, aby sa v Tvojom živote niečo zmenilo.
Martin Luther prirovnáva vzťah veriaceho človeka s Pánom Ježišom k blízkosti, ktorú prežívajú dvaja zaľúbení ľudia.
Máme určitú predstavu o tom, akým ľuďom chceme veľkodušne slúžiť, aby sme sa cítili ako hrdinovia, ktorí zachraňujú svet.
Počas posledných rokov sa medzi nami akosi rozbujnela potreba vyjadrovať sa ku všetkému a všetkým.