Domáca pobožnosť na 3. nedeľu po Zjavení (23. január 2022)

Domáca pobožnosť na 3. nedeľu po Zjavení (23. január 2022)

Pieseň ES 37

            Aká veľká vec to, Pane, že si nás tak miloval? Prišiel si k nám ponížene, naším bratom si sa stal. Anjelský spev aj nám znie, zvesti tej sa tešíme, čo zaznela nad Betlemom slávou nebies ožiarenom.

Čítanie Božieho slova z R 12, 17 - 19

            „Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán.“

Milí bratia a sestry!

            Ktosi múdry raz povedal, že po pomste túžia iba slabí. Tí silní vedia odpúšťať. Autor týchto slov povýšil odpúšťanie vysoko nad ostatné morálne hodnoty. Možno sa nám to zdá zvláštne, pretože na reči o odpúšťaní sme ako kresťania zvyknutí, no v minulosti naozaj nebolo odpúšťanie takou samozrejmosťou.

Jedinečnosť odpustenia

            Na počiatku dejín ľudstva nenájdeme ani jednu filozofiu či náboženstvo, ktoré by nabádali k odpúšťaniu. Práve naopak. Mojžišovo „oko za oko“, ktoré sa nám už samo o sebe zdá dosť tvrdé, bolo ešte tou miernou formou riešenia konfliktov, pretože v okolitých národoch sa bežne vyskytovala prax dvojnásobného odplatenia zlého skutku a neboli zriedkavé ani odplaty na celých rodinách, dedinách či tresty smrti pre vinníka. Až neskôr sa tu a tam začali ozývať hlasy, hovoriace o odpustení, ktoré potom v plnej miere požadoval Pán Ježiš Kristus. Aj vtedy to však bolo také nové a zvláštne, že si Jeho súčasníci nedokázali ani predstaviť život v permanentnom odpúšťaní. Ešte tak odpustiť nepriateľom či dlžníkom raz za 50 rokov – to poznal aj Mojžišov zákon. Ale stále? Preto Peter kladie Pánovi tú – z jeho pohľadu – logickú otázku: Koľkokrát mám teda odpustiť? A Pán Ježiš žiada úplne nekompromisne: 77 x 7 – teda stále.

Z mínusu na nulu

            Dobre, to si ešte vieme predstaviť. Ako kresťania, či morálni a slušní ľudia sa zachováme veľkoryso a vzdáme sa toho sladkého pocitu zadosťučinenia, ktorý vraj prináša pomsta. Na pomyselnej stupnici našich emócií sa tak dostaneme zo záporných čísel hnevu a túžby po pomste na pomyselnú nulu, ktorá predstavuje neutralitu. Vzdáme sa odplaty a ostaneme voči svojmu „protivníkovi“ chladní a rezervovaní. To sa dá a nejeden človek to aj tak robí. „Odpustím ale nezabudnem“ povie jeden, „Nebudem sa teda hnevať, ale nečakaj odo mňa priateľské slová a gestá“ povie iný.

Do plusu

            Pán Ježiš i apoštol Pavol však žiadajú viac. Nielen „nikomu sa neodplácajte zlým za zlé .. nepomstite sa“, ale priamo „starajte sa o dobré“. To už nie je o neutrálnom postoji, ktorý znamená síce sa nehnevať ale ani nič nerobiť. To je výzva k aktivite. Spomeňme si na slová Pána Ježiša, v ktorých hovorí: „Keby si prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar.“ (Mt 5, 23n) Muž v tomto podobenstve má nielen odpustiť bratovi, ale má niečo urobiť pre zmierenie s ním. Pritom vôbec nie je dôležité, kto konflikt spôsobil. Všimnime si v Ježišových slovách to „tvoj brat má niečo proti tebe“. Onen muž teda neublížil bratovi ale naopak, jeho brat má niečo proti nemu. Koľkí z nás by si v takej situácii povedali: „Ak niečo proti mne má, nech príde on a zmieri sa so mnou, ja predsa proti nemu nemám nič.“ To ale nie je Ježišov štýl. On zrejme zámerne ako príklad uvádza človeka, ktorý je „obeťou“ konfliktu aby ukázal, že bez ohľadu na to má byť snahou Ježišovho nasledovníka vzťah urovnať a „starať sa o dobro“.

Problém

            Tu sa neraz ocitáme pred problémom. Urobiť prvý krok k zmiereniu totiž často nie je jednoduché. Niekedy to znamená priznať si chybu – ak vieme, že sme predsalen konflikt spôsobili no nechceme si to priznať; inokedy to možno znamená ustúpiť – ak vieme, že sme konflikt nespôsobili a prvý krok síce má urobiť ten druhý, no on sa k tomu nemá a zmierenie neprichádza.

Cieľ svätí prostriedky

            Urobiť prvý krok a priznať si chybu či ustúpiť je pre nás neraz veľmi ťažké a dokážeme to len vtedy, ak je našou prioritou dosiahnutie cieľa, ktorým je nastolenie pokoja, mieru, urovnanie vzťahu, obnovenie bratstva. Ak niekto o tento cieľ nemá skutočný záujem, potom hľadá dôvody, prečo nemôže onen prvý krok urobiť. „Nie som predsa na vine .. Ja som to nespôsobil .. Mal by prísť on ..“

            Apoštol Pavol nás však aj slovami dnešného Písma nabáda, aby dobro bolo vždy našim hlavným cieľom a to vždy a vo všetkom. Nech je cieľom v našich vzťahoch, našej práci, v našich cirkevných zboroch. Ak platí, že cieľ svätí prostriedky, potom dosiahnutie dobra ako cieľ pretvára aj pokoru či ústupok zo slabošstva na silu. Ak je cieľom človeka zmierenie, potom sú legálnymi ba nevyhnutnými prostriedkami odpustenie alebo ochota urobiť prvý krok. Aj v tom nám je príkladom Pán Ježiš, ktorý bol sám bez hriechu, a predsa prišiel, aby svojou obeťou života urobil prvý krok k nášmu zmiereniu s nebeským Otcom.

            Samozrejme, nie vždy padne naša snaha na úrodnú pôdu, nie vždy sa nám podarí cieľ dosiahnuť. Písmo nás však nabáda, aby sme pre to urobili všetko čo môžeme. Vezmime si teda šírenie dobra za svoj cieľ a snažme sa ho dosahovať vždy a všade okolo nás. Dnešná doba, plná konfliktov, nám k tomu dáva každý deň množstvo príležitostí. Amen.

Modlitba

            Pane Ježiši Kriste, Ty si opustil nebeskú slávu a hoci si bol bez hriechu, ponížil si sa a vzal na seba trest za viny tohto sveta. Ako najväčší zločinec si kráčal na Golgotu a ako zlosyn trpel na kríži, aby si tak namiesto nás zaplatil za naše hriechy. Dal si nám tak nielen veľký príklad lásky a sebaobetovania, ale aj príklad nesebeckého konania. Veď Ty si nemyslel na seba ale na dobro ľudí a dobro sveta. Daj, prosíme, aby sme aj my dokázali viac hľadieť a dbať na dobro okolo nás a pre jeho dosiahnutie sa boli schopní a ochotní aj niečoho vzdať. Kiež sa tak aspoň trochu podobáme Tebe, náš drahý Pane. Amen.

Pieseň ES 46

            Len Tebe srdce dávam, Ježiši, môj Pane, Tebe sa odovzdávam, ó Dieťa premilé! Ty srdce moje nečisté vezmi a zameň za čisté; ó Ježiši, Kriste Pane, ó Dieťa premilé.