Domáca pobožnosť na 21. nedeľu po Svätej Trojici (24. október 2021)

Domáca pobožnosť na 21. nedeľu po Svätej Trojici (24. október 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 443

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (5M 10, 12 - 17)

            S úctou si vypočujme slová Písma z 5. knihy Mojžišovej 10, 12-17:

            „Izrael, čo žiada teraz od teba Hospodin, tvoj Boh? Len to, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil len po Jeho cestách, aby si Ho miloval, aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou, aby si zachovával príkazy Hospodinove i Jeho ustanovenia, ktoré ti dnes prikazujem, aby ti bolo dobre. Hľa, Hospodinovi, tvojmu Bohu, patrí nebo i nebesá nebies, zem i všetko, čo je na nej; ale iba k tvojim otcom priľnul Hospodin s láskou a vyvolil si ich potomstvo, totiž vás, spomedzi všetkých národov, ako je tomu dodnes. Preto obrežte si srdce a nebuďte už viac tvrdohlaví. Lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom bohov, Pánom pánov, Bohom veľkým, mocným a hrozným, ktorý nikoho neuprednostňuje a neprijíma úplatky;“

Milí bratia a sestry!

            V živote sa často dostávame do situácií, ktoré sú nám nepríjemné, bojíme sa ako ich zvládneme alebo nás svojou povahou stresujú. Spomeňme si len, ako sme si prvýkrát mali sadnúť na bicykel, vojsť do vody alebo začať školskú dochádzku. Mnohí sme sa možno báli že z bicykla spadneme, vo vode si ublížime, v škole sa nám nebude páčiť. Možno sme si vtedy hovorili, aké skvelé by bolo mať život bez týchto starostí. A možno si to hovoríme aj dnes, keď máme riešiť niečo náročné, keď máme začať novú etapu života alebo keď na nás doľahne niečo, s čím nemáme skúsenosti. Pritom takéto situácie nás často rozvíjajú, majú nás niečo naučiť. Bez toho stresu vo vode by sme sa nenaučili plávať, bez toho stresu v škole by sme neboli vzdelaní. Tak aj situácie, ktoré prežívame dnes, majú svoj zmysel.

            My sme dnes počuli slová, v ktorých je Izraelu pripomínané, že sa má báť Hospodina, chodiť po Jeho cestách, milovať Ho, slúžiť Mu a poslúchať Ho. Na prvý pohľad by to mohlo znieť ako ješitné vynucovanie si poslušnosti. Mohli by sme mať dojem, že Boh si tu od nás až príkazom žiada lásku a podriadenosť a to už samé o sebe pôsobí na nás nepríjemne. Avšak to je len prvý dojem.

            Aby sme porozumeli týmto slovám, musíme sa pozrieť na to, kedy boli povedané. Izrael počuje tieto slová vtedy, keď končí svoje putovanie na púšti. Na začiatku tejto púte bolo reptanie. Veď Izrael, ktorý dlho trpel v Egypte a prosil o záchranu, zrazu dostal slobodu, opustil nenávidený Egypt a vykročil na cestu do zasľúbenej zeme. Lenže čo sa stalo? Prišli prvé prekážky, nebolo jedla, vody, bezpečia a ľud začal reptať. Vtedy mu Hospodin ukázal svoju moc. Dával mu jedlo i vodu, chránil ho pred hadmi. To všetko boli skutky, ktoré mali ľudu ukázať, že Boh je s ním a ktoré mali ľud učiť dôvere. Obrazne tak možno povedať, že Izrael tu podstupoval školu dôvery. Na púšti, kde nebolo inej možnosti ako veriť Bohu, dostával národ lekcie z dôvery. A keď po niekoľkých mesiacoch prišiel k hranici zasľúbenej zeme, mal zložiť skúšku. Izrael poslal do Kanaánu vyzvedačov a keď sa tí vrátili a opísali bohatstvo krajiny ale aj silu tamojších obyvateľov, dostal Izrael strach. „To nezvládneme, to sa nemôže podariť!“ Celé mesiace školenia vyšli nazmar a ľud z dôvery úplne prepadol. Preto sa musel vrátiť do púšte, po ktorej sa túlal 40 rokov.

            Napokon sa ľud znova vracia k hraniciam Kanaánu. To však už nie je ten istý ľud. Je to nová generácia, sú to ľudia vyškolení v dôvere. Preto Józua, ktorý sa stavia na čelo, plne dôveruje Hospodinovi a je pripravený urobiť všetko podľa Jeho pokynov, aby sa teraz podarilo to, čo jeho predkovia pred 40 rokmi považovali za nemožné. On sa nebojí, neľaká mocných obyvateľov Kanaánu, pretože má pri sebe Hospodina. A práve teraz zaznievajú slová, ktoré sme dnes čítali. Teraz ich už nevnímame ako príkaz od niekoho, kto je cudzí a direktívne si vyžaduje lásku a poslušnosť. Teraz znejú ako láskavá výzva, aby ľud v dôvere, ktorej sa na púšti naučil aj naďalej vytrval. Hospodin sa neraz pri svojom ľude dokázal, prejavil mu lásku a ľud sa mnohokrát na Hospodina spoľahol. Je preto Božím prianím, aby tento vzťah aj naďalej pokračoval a neupadol v nových podmienkach, ktoré ľud v Kanaáne bude mať. Hospodin si praje naďalej mať vzťah lásky a dôvery so svojim ľudom, naďalej mu chce pomáhať, naďalej sleduje jeho dobro, preto mu pripomína ich vyvolenie i svoje skutky voči nim.

            Aj nás Pán Boh neraz vovádza do situácií, ktoré sú ťažké, bolestivé alebo nepríjemné. Je to naša púšť, ktorou máme prejsť, aby sme sa vo chvíľach našej bezmocnosti naučili obracať sa na Hospodina a dôverovať Mu. Je to naša škola dôvery, v ktorej sa máme stále zdokonaľovať, aby sme obstáli v skúškach, keď zastaneme na hranici svojho Kanaánu, aby sme vykonali to, čo je bez Boha priam nemožné, no s Hospodinom reálne. Zaiste každý z nás má takéto skúsenosti viery. Zaiste každému z nás Pán Boh neraz dokázal svoju prítomnosť, lásku a moc a to či už v rôznych situáciách nášho života alebo v Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorého poslal na svet, aby umrel za nás. Preto dnešné slová sú aj pre nás nie slovami príkazu ale slovami priania. To mocný Boh vyjadruje prianie pokračovať s nami vo vzťahu lásky, ktorá je podopretá našou úctou a poslušnosťou voči Nemu. Ak budeme mať takýto vzťah s Hospodinom, budú naše skúsenosti viery pribúdať, pretože Hospodin chce, aby nám bolo dobre, sleduje naše blaho a chce sa na ňom sám aktívne podieľať. Amen.

            Pomodlime sa:

            Všemohúci a láskavý Bože, ďakujeme Ti za to, že nás tak veľmi miluješ, že si svojho Syna obetoval za naše spasenie. Neváhal si Ho poslať na smrť, aby sme my mohli žiť. Dávaš nám denne aj hojne darov ducha i tela, bdieš nad nami, vedieš nás spletitými cestami života a pomáhaš vtedy, keď sami nevieme ako ďalej. Neraz sa nám vo svojich skutkoch mocne dokazuješ a my tak môžeme vidieť, že si stále pri nás. Prosíme, rozhojňuj nás v dôvere, aby sme sa vždy dokázali na Teba spoľahnúť a aby sme na základe týchto skúseností mali k Tebe úprimný vzťah lásky, rešpektu a dôvery. Tak Ťa budeme s láskou a vďačnosťou ctiť, milovať, Tvoje prikázania zachovávať a po Tvojich cestách kráčať. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 534

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Sám Boh pokoja nech vás skrz-naskrz posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu a telo bez úhony. Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.