Žid. 12, 1- 4
Všetci máme vo svojich životoch hradby. Sú to nastavenia mysle, alebo postoje. Trefne to opisuje apoštol Pavol: „Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha.“ 2 Kor. 10, 4- 5
HRADBA JE PRESVEDČENIE, NÁZOR, ČI POSTOJ, KTORÝ JE V ROZPORE S PRAVDOU – PRAVDOU BOŽIEHO SLOVA. Každý z nás máme v živote takéto svoje hradby, cez ktoré nevieme, a občas ani nechceme prejsť. Premýšľajme:
Boh mi nikdy neodpustí – hradba odmietnutia
Nikdy sa už z toho nespamätám – hradba porážky
Toto nikdy neodpustím a nezabudnem – hradba neodpustenia
Neviem prestať nenávidieť – hradba horkosti
Musím byť dobrý, inak ma Boh odmietne – hradba výkonu
Som len taký dobrý, zaujímavý, ako sa vidím v zrkadle – hradba vzhľadu
Moja hodnota sa rovná môjmu majetku, postaveniu – hradba materializmu.
Dobrá správa je, že nemusíme žiť v tieni či zajatí hradieb, ktoré nás oberajú o radosť a zdravý pohľad do budúcnosti. Naše zbrane sú od Boha a majú „moc (silu) boriť hradby.“ Naozaj celým srdcom túžime vidieť svoje hradby s mysli a srdci konečne zbúrané, zmenené na trosky, a to raz a navždy? Ako sa ich zbavíme, ako to dosiahnuť?
1. Tak že sa zameriame na BOHA, postavíme ho vierou aj rozhodnutím na prvé miesto.
2. Že v modlitbe vyznáme, že sa zriekame našich hradieb (pomenujeme ich čo najkonkrétnejšie) a lámeme nad mini moc zla a diabla
3. Že sa v poslušnosti dávame do rúk Pána Ježiša, a prosíme o naplnenie a zapečatenie Duchom Svätým
4. Že budeme plniť myseľ Božím slovom a chválou a nie vecami – myšlienkami tohto sveta (potrebujeme disciplínu a sebakontrolu)
5. Že požiadame niekoho, komu dôverujeme, aby túto cestu kráčal s nami, aby sa za nás modlil a držal modlitebnú stráž
Pieseň na povzbudenie.