JEŽIŠ NÁŠ SPASITEĽ

JEŽIŠ NÁŠ SPASITEĽ

Text: Lk 2, 10-11; 1Tim 1, 15; Mt 18, 23-35
V čase Ježišovho narodenia očakával židovský ľud kráľa, ktorý ich vyslobodí z útlaku a privedie pozemské kráľovstvo. To, čo dostali narodením dieťaťa, však bolo oveľa viac ako vyslobodenie z ich situácie a úspech dočasnej vlády. Namiesto toho Boh ustanovil svoje večné kráľovstvo, ponúkol nám cestu k spáse, usmernil nás k správnemu vzťahu so sebou samým a priniesol nádej do rozbitého sveta. Aj keď to mnoho židovských obyvateľov v tom čase úplne nechápalo alebo si to nevážilo, urobil to presne ako náš Boh, konal nad naše očakávania.
Pred príchodom Božieho Syna bol svet zotročený hriechom a od Božieho ľudu sa vyžadovalo, aby Mu prinášal rôzne druhy obetí. Obetným systémom starozmluvného ľudu nás Boh pripravoval na niečo lepšie. Veľmi trefne sa k tomu vyjadruje pisateľ listu Židom: „A potom, každý kňaz tam stojí každý deň, koná bohoslužbu, znovu a znovu prináša tie isté obete, ktoré nikdy nemôžu zahladiť hriechy. On však priniesol iba jednu obeť za hriechy, posadil sa navždy po pravici Božej a teraz už čaká, kým Mu Jeho nepriatelia nebudú položení za podnož. Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť.“ 10,11-14 Jedine Pán Ježiš má moc a autoritu nás vyslobodiť z otroctva hriechu a je našou konečnou obeťou zmierenia!

V 1.Timotejovi apoštol Pavol jasne uvádza, aký veľký dar máme v Ježišovi, našom Spasiteľovi: „Je to verná reč a zaslúži si, aby ju všetci prijali: Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý; ale práve preto sa mi dostalo milosti, aby Ježiš Kristus na mne prvom dokázal všetku svoju zhovievavosť, aby to bolo príkladom pre tých, ktorí budú veriť v Neho k životu večnému.“ 1,15-16 Pred svojou spásou Pavol prenasledoval kresťanov s fanatizmom a nenávisťou, no napriek tomu na neho Boh v slobode rozlial svoju extravagantnú milosť a pracoval skrz neho na napísaní veľkej časti Nového zákona a šírení Evanjelia do sveta.

Aj Ježiš vo svojom podobenstve o nemilosrdnom sluhovi spomenul prekypujúcu Božiu milosť a povedal: „Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil.“ Rovnako urobil ešte viac, keď sa podelil o to, ako by nás mala naša spása ovplyvniť, aby sme žili život odpustenia a milosti pre ľudí okolo nás. Ježiš to zopakoval v poverení hlásať Evanjelium, kde poukázal na to, že spása nie je niečo, čo by sa malo tajiť, ale treba ju rozdúchať do plameňa a šíriť. Preto si dnes v modlitbe pýtajme od Boha uistenie, že náš život je „ukrytý s Kristom v Bohu“, že ON je náš Pán a Spasiteľ, že môžeme s apoštolom Petrom s radosťou a dôverou vyznať: „A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.“ Sk 4, 12

Tieto Vianoce sa pozrime na neuveriteľnú pravdu, že sme prostredníctvom Ježiša dostali najväčší dar. Nezáleží na tom, čo sme urobili, kde sme boli alebo čo si o sebe myslíme — JE NÁM ODPUSTENÉ A UŽ NEMUSÍME NIESŤ VÁHU KRÍŽA ZA SVOJ VLASTNÝ HRIECH A ZLYHANIE. Môžeme sebavedome kráčať v slobode vedomia, že Ježiš zrušil vládu hriechu a smrti v našich životoch a zbavil nás dlhu, ktorý sme nikdy nemohli zaplatiť. V Ňom máme nádej a prisľúbenie večného života — to je dôvod na oslavu!

Modlitba: Otče, ďakujem Ti, že ma miluješ natoľko, že si poslal svojho Syna, aby mi vytvoril cestu pre večný vzťah s Tebou. Tieto Vianoce mi pripomeň, ako veľmi ma miluješ a ako veľmi pre Teba znamenám, a daj mi odvahu zdieľať s ľuďmi okolo mňa dobré správy o tom, čo si v mojom živote urobil.