Podobenstvo o rozsievačovi; časť prvá

Podobenstvo o rozsievačovi;  časť prvá

V nasledujúce  týždne budeme hovoriť o rozsievačovi, ktorý rozsieval zrná do  pôdy. Skôr ako si niečo povieme o kraji cesty a zrnkách, povieme si  krátko niečo o tom, prečo vlastne Pán Ježiš toto podobenstvo ľuďom povedal.  V tomto  podobenstve   sú znázornené tajomstvá Božieho kráľovstva a dielo, ktoré Pán Boh  koná pre svoju cirkev a tak aj  pre nás.  Tak, ako  šiel rozsievač na pole, tak prišiel Pán Ježiš na svet, aby rozsieval nebeské zrnká  pravdy.   Podobenstvo o rozsievačovi je jednoduché, no my ľudia ho často neberieme vážne.   Toto podobenstvo o malom zrniečku  vyrozprával sám Pán Ježiš, a to isté, čo platí pre sejbu zrnka do zeme, platí  aj pre šírenie zrnka  evanjelia. 
Na začiatku podobenstva  sa dočítame, že na  brehu Galilejského jazera sa zišiel veľký zástup tých, čo chceli Ježiša vidieť a počuť. Boli tam chorí ľudia  na lôžkach, boli tam ľudia,  ktorí čakali na príležitosť, aby Ježišovi mohli povedať čo ich trápi.   A pretože sa okolo Ježiša  tlačilo množstvo ľudí  vošiel  na  loďku a hovoril k ľuďom.  Ľudia pri svojej práce a to už či boli na  rovine  alebo na  svahoch videli    rozsievačov siať semienka a zrná  ale videli  aj žencov zbierať úrodu.  A pri pohľade na toto všetko Pán Ježiš  povedal zástupu dnešné podobenstvo.
No a teraz, milí naši čitatelia, vráťme sa k pôde, teda na kraj cesty, kam padli naše dnešné zrná. Viete aký je kraj cesty, však? Áno, tvrdý; máte pravdu. A tak  tam tie zrnká veľmi ľahko našli vtáci a pozobali ich. 
Milí naši čitatelia, keď je tým rozsievačom Pán Ježiš a chce nám odovzdať dôležité posolstvo a pravdu evanjelia, prečo potom tie zrnká hádže kade- tade a nezaseje ich rovno do dobrej pôdy? No je to preto, lebo Pán Ježiš chce, aby Jeho pravdu a Jeho slovo počul každý.  
Vy viete ako to je: na ceste je zrno dobre viditeľné a nemá šancu zakoreniť sa.  Naša dnešná časť podobenstva  predstavuje povrchnosť a nepozornosť;  tých, čo „počúvajú a aj tak nepočujú“.  Aj mne sa to často stáva; moji synovia mi niečo hovoria a ja pritom pracujem na počítači  a počujem ich hlas ale nevnímam ich slová – teda akoby prileteli vtáky a pozobali slová mojich synov. 
Pán Ježiš nám hovorí: „Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca“.  Čo teda treba robiť, aby sme Božie slovo, to zrnko pravdy správne pochopili a vnímali?  Napríklad si treba prečítať Bibliu, dospelácku alebo aj detskú;   na náboženstve pána farára či pani farárky  sa nebáť opýtať to, čo ma o Ježišovi zaujíma alebo čo mi nie jasné; samozrejmé je dobré aj sa pomodliť a vtedy sa nám mnohé veci ujasnia a aj zakorenia v našich srdiečkach.  
Milí naši čitatelia, nepochybujem o tom, že vtáčiky máme všetci radi – no ak budete mať pocit, že u vás vyzobkávajú zrnká Božieho slova – odožeňte ich a radšej im na parapetu alebo do krmítka dajte semiačka slnečnice. 


1. Podľa priloženého obrázku si urobte jednoduchých vtáčikov a samozrejme očakávame fotky v komentároch.