Generátor do Petrodoliny

Generátor do Petrodoliny

V dňoch 19. – 20. decembra 2022 sa nám z MEMC Ichthys podarilo uskutočniť už druhú cestu na Ukrajinu v tomto mesiaci. Tentokrát naša cesta viedla do dediny Petrodolina, ktorá je vzdialená približne 30km od Odesy. Nachádza sa tu zbor Nemeckej Evanjelickej Luteránskej Cirkvi na Ukrajine (www.nelcu.org.ua), ktorý vedie pastor Alexander Gross. Do tohto zboru sme doviezli veľký generátor, vážiaci približne 700kg. Keďže tento zbor, poskytuje pomoc piatim rodinám utečencov z Chersonskej oblasti v štyroch menších domčekoch, generátor im pomôže mať teplo a svetlo aj v časoch výpadkov elektrickej energie. Sme radi, že sme túto pomoc stihli doručiť ešte pred Vianocami.

Generátor (tak ako pri prvej ceste) sme zakúpili vďaka finančnej podpore organizácie Spiritual Orphans Network (SON) (https://sonetwork.org). S nákladmi na dopravu pomôže ECAV zo zbierky pre Ukrajinu a hladký a bezproblémový prechod cez hranice znova vybavila Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku, ktorá pre nás zabezpečila vydanie certifikátu pre humanitárny koridor na Ukrajinu a pomohla aj svojimi kontaktmi a činnosťou, aby sa humanitárna pomoc plynulejšie dostala núdznym na územie Ukrajiny.

Keď sa o tejto ceste dozvedela naša známa, ktorá žije v centrálnej Ukrajine, nazvala nás kyborgami. Chcela tým oceniť našu ochotu a odvahu im pomáhať. Kyborgami totiž na Ukrajine nazývajú vojakov, ktorí v roku 2014 bránili Donecké letisko, lebo vytrvalo odolávali útokom zo strany proruských separatistov. Slovo kyborg sa tak stalo synonymom pre odvážneho a nezlomného človeka.

Odpísal som jej, že my nie sme žiadni kyborgovia, lebo na Ukrajine sme dva tri dni a potom sa rýchlo vraciame domov, do tepla. Naopak, kyborgami sú oni, ktorí zostávajú žiť vo svojej krajine napriek ťažkým podmienkam. Správa, ktorú mi po tom napísala, veľmi dobre vystihuje ich terajšiu situáciu a prežívanie. Z toho dôvodu ju tu uvádzam:
Viete, stávame sa kyborgami, ale s citmi. Naučili sme sa pohybovať v tme. Vieme, koľko soli dať do jedla bez svetla, aby sme nepresolili. A hlavne udržiavame sa   teple, ako sa len dá. V tej istej miestnosti hráme hry, na ktoré dlho sadal prach a čítame knihy. A v srdci prežívame smútok, keď zomierajú ľudia, ktorých ste poznali, ale nedokázali ste im nijako pomôcť.

Galéria k článku

Vladimír Maťaš