Len taký príbeh

Len taký príbeh

Jednoduchý, krátky, ale úderný. Poviete si na úvod – dnes je toľko príbehov, prečo by mal byť v niečom výnimočný? Je, určite. Iste závisí od uhla pohľadu, ale ten ja vám neupravím. Každý príbeh človeka ovplyvní. Či dobre, alebo zle, to už záleží na každom človeku.

Máte pravdu, dnes môžeme povedať, že príbehy sa okolo nás len tak mihajú. Je ich veľa. Stačí si otvoriť noviny, či pustiť rádio, alebo televízor. Určité správy budete počuť celý deň. Mediálne bomby. Prilákajú poslucháčov či televíznych divákov, aj čitateľov. Tak napríklad správy o dopravnej situácii. Ak sedíte za volantom a môžete sa vďaka takýmto správam vyhnúť zápche, prípadne akémukoľvek zdržaniu, tak si vravíte, je to super. Medzi tým idú správy o všeličom. Zahraničné, ekonomické, ekologické, politické, a mnohé iné. Poznáte to. Niekedy je lepšie vypnúť rádio a nepočúvať alebo aj televízor a nepozerať.

Na internete som sa stretol aj s hoaxami. Je ich veľa. Ozaj, viete, že ministerstvá už majú ľudí, ktorí tieto hoaxy vyhľadávajú, označujú a vyvracajú? Informácie a dezinformácie tu boli aj v minulosti, len technológie pokročili. A zároveň sa zrýchlili. Zvýšil sa aj objem správ, ktoré už často nedokážeme ani sledovať. No niektoré sa spolu s komentármi úžasne rozpínajú.

Poznám aj správy, ktoré sú tiché, pokorné, ale usilovné. Také, ktoré by si zaslúžili, aby sa o nich zakričalo. Sú senzačné. Aj keď dnes je senzáciou niečo iné.

Prečítal som si na internete, že naša Evanjelická diakonia otvorila nové Stredisko evanjelickej diakonie (SED) v Beckove. Bolo to na fecebookovom profile Evanjelickej diakonie. „ V úvode roka 2021 započalo pod záštitou Evanjelickej diakonie svoju činnosť nové sociálne zariadenie SED Beckov – Dom na polceste. Je určené mladým ženám, ktorých život sa po dosiahnutí plnoletosti mení. Odchádzajú z detských domovov alebo inej formy náhradnej rodinnej starostlivosti, nachádzajú sa v zložitej životnej situácii a hľadajú dočasný domov a pomoc pri vstupe do sveta dospelosti. Ak vieme pomôcť práve Vám alebo viete o niekom, kto by takúto pomoc uvítal, píšte na adresu sedbeckov@gmail.com alebo volajte na 0905 473 240.“ Toľko správa. Myslíte si, že by nebolo dobré, aby to zaznelo viackrát v médiách a pekne rozpínavo? Iste bolo.

Alebo iná, ktorá nikde nezaznela. No o tomto prípade sa písalo veľa, keď vyhovovalo. Pamätáte si, keď opakovane písali o tom, že sestra Janka Danišová neodovzdala účtovníctvo? V celom tom príbehu sa v istom momente ocitla aj jej mamka. Totiž vtedy keď konateľka s ekonómom namiesto bydliska Janky Danišovej, navštívili jej mamičku, aby vymáhali účtovníctvo Reformaty od nič netušiacej postaršej osoby Anny Danišovej. Keďže konateľka Reformaty požadovala od Anny Danišovej účtovníctvo a logicky ho neobdržala nakoľko sa nachádzala na zlej adrese. Cestou späť do Bratislavy podala na polícii  v Senici oznámenie, ktoré polícia začala riešiť. Od toho stretnutia jej začalo trápenie. Viete si to predstaviť, keď od vás neznámi ľudia vymáhajú účtovníctvo a vy netušíte o čo ide? Potom vám zazvoní polícia a pýta si to isté, ale musíte ju usmerniť, že sú na zlej adrese? Nebude vás to trápiť? Prečo vlastne?

Súd, ktorý rozhodoval o tom, či odovzdala, alebo neodovzdala účtovníctvo – žaloba išla od konateľky Reformaty – riešil túto záležitosť skoro päť rokov. Niekoľkokrát bol zmenený petit žaloby. No nakoniec, aj po odvolaní súd rozhodol, že účtovníctvo bolo odovzdané. Dokonca trikrát! Čo som týmto príbehom chcel povedať? Mamička Danišovcov, Anna Danišová totiž pred nedávnom zomrela. Teda už nie je čas na ospravedlnenie, za trápenie, ktoré ani nebolo opodstatnené. Niet komu.

Len také malé, veľké príbehy. No každý jeden vstupuje do našich životov. Čo to by človek chcel napraviť, no nedá sa.