Spomíname na vzácnych evanjelikov: Gustáv Reuss

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Gustáv Reuss

Dnes si pripomíname 160 rokov od úmrtia LEKÁRA, BOTANIKA s ZAKLADATEĽA SLOVENSKEJ VEDECKEJ FANTASTIKY Gustáva Reussa. Narodil sa v roku 1818 na Gemeri a zomrel 12.1.1861 v Revúcej. 
Vyrastal na Gemeri v Revúcej v národne uvedomelej rodine. Jeho otec Samuel bol aktívnym členom Učenej spoločnosti malohontskej a ako jeden z prvých začal so zberom slovenských ľudových rozprávok. V tejto jeho činnosti pokračovali aj synovia Ľudovít a Gustáv, zostavovatelia Codexu revúckeho, zbierky ľudových rozprávok, povrávok, porekadiel a prísloví, z ktorej čerpal neskôr i Pavol Dobšinský. Práve tu prišiel Reuss po prvýkrát do styku s fantastikou v podobe magických rozprávok. Keďže väčšina zápisov Codexe je, podobne ako u Dobšinského, upravená, môžeme Reussovcov označiť tiež ako jedných z prvých prinajmenšom spoluautorov slovenskej fantasy.
Do dejín slovenskej fantastiky sa zapísal alebo skôr písať ich začal v inom žánri. Gustáv Reuss vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. Záujem o prírodné vedy ho priviedol k štúdiu astronómie. V rámci snáh slovenského obrodeneckého hnutia považoval za svoju povinnosť rozšíriť čo najväčšie množstvo poznatkov medzi ľudí a tak ho vedomosťami pozdvihnúť. Na podklade náučného spisku astronóma J. Littrowa o vesmíre začal preto začiatkom päťdesiatych rokov koncipovať text, v ktorom sa populárnou formou snažil podať poznatky v príbehovej forme.
Takto vznikol text pod názvom Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, podľa záznamov v rukopise ukončený roku 1856. Gustáv Reuss v ňom, deväť rokov pred Julom Vernom, poslal svojho hrdinu gemerského učenca Krutohlava v balóne... rovno hneď na Mesiac. Pri návrate hrdina o balón prichádza, nestráca však chuť prezvedať sa a hlavne poučovať o vyzvedenom. A tak sa pustí s pomocou šikovných majstrov z celého Slovenska stavať veľkého šarkana (vlastne akýsi medzihviezdny koráb), na ktorom postavy prejdú celú vtedy známu slnečnú sústavu a na záver si obzrú tiež všetky krajiny Zeme.
Text Hviezdovedy nemá ucelený dej, postavy (Krutohlav s pomocníkmi) sa hýbu len preto, aby videli nové a nové javy na Mesiaci a neskôr i iných planétach slnečnej sústavy, ktoré autor ústami Krutohlava vysvetľuje. Zaujímavá je samotná metóda vysvetľovania. Autor tu použil modernou didaktikou propagovanú metódu dialógu, v ktorom pýtajúcimi sa sú Krutohlavovi pomocníci – prostí dedinčania. Rozloženia vysvetľujúcich pasáží do schémy otázka odpoveď informáciu drobí na prehľadnejšie kúsky a zároveň ju robí zaujímavejšou.
Reuss takto v Hviezdovede nadviazal na tradíciu traktátov a takouto formou písaných náučných knižiek pre ľud (Piľní domajší a poľní hospodár Juraja Fándlyho). Dialóg v Hviezdovede teda nemá dejotvornú, ale výlučne náučnú funkciu. V texte prvej slovenskej vedeckofantastickej prózy tak výrazne prevažuje vedeckosť nad fantastickosťou. Fiktívna zložka sa presadzuje jednak v domýšľaní viacerých hypotéz za hranice vtedajšieho poznania ako i v krátkych pasážach, ktorými autor prepája skúmanie jednotlivých objektov a v rámci ktorých potrebuje hrdinov premiestniť. Toto premiestňovanie sa deje vždy rýchlo, búrlivo bez ohľadu na logiku, v snahe oživiť text doň Reuss občas vkladá prvky hrubozrnnej komiky. Náznak dejového pásma sa potom na pozadí triezvych vysvetlení vyníma ako groteskné zveličenie, svojou atmosférou podobné napr. v tom čase na Slovensku veľmi populárnym príbehom baróna Münschhausena (alias baróna Prášila, alias baróna Bačkoroviča). Pre moderného čitateľa dnes len ťažko postihnuteľným prvkom fiktívnosti v texte je utopické ladenie okolností, za ktorého sa príbeh odvíja. Na stavbe balóna spolupracujú svorne všetci Slováci, majú k dispozícii obrovské materiálne zdroje... v dobovom kontexte takéto tvrdenia nesporne boli fantastikou.... teda boli by, keby Hviezdoveda vyšla. To sa však nestalo, text ostal v rukopise takmer stotridsať rokov. Tým, ktorí si náhodou listovali jeho vydanie z osemdesiatych rokov 20. storočia a nedolistovali sa až na záver pripomíname, že originál bol písaný v gemerskom nárečí, lebo Reuss nikdy neprijal Štúrom navrhovanú slovenčinu. Azda aj preto tak dlho dýchal len archívny prach.
Tak či onak, vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené Hviezdoveda pri kolíske vedeckej fantastiky a zároveň i literatúry faktu stojí. Stojí tam, kde koreň sa ešte nerozvetvil do výhonkov a všeličo jedným bolo.
Keď začiatkom deväťdesiatych rokov Slovenský syndikát autorov fantastiky (SSAF) hľadal názov pre vznikajúcu súťaž o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky, fantasy a hororu, zvíťazil návrh Jozefa Svíteka a súťaž bola nazvaná Cena Gustáva Reussa (CGR). Súťaž za trinásť rokov existencie dala slovenskej verejnosti dvanásť finálových zborníkov pod názvom Krutohlav. V týchto publikáciách debutovali mnohí z dnes známych autorov (Alexandra Pavelková, Jozef Girovský, Marek Eliáš, Juraj Toman, Michal Hvorecký) slovenskej fantastiky i slovenskej literatúry vôbec a najmä zásluhou Ondreja Herca a jeho štúdií sa rozvinula tiež teória fantastickej literatúry.
Stretnutia finalistov súťaže sa zhruba od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia až do jej zániku odohrávali v rodisku Gustáva Reussa, Revúcej, kde si účastníci vždy tohto autora aspoň krátkou prechádzkou na miestny cintorín pripomenuli.
Lekársku ambulanciu mal Gustáv priamo v Revúcej - sám mal pritom chatrné zdravie a zomrel v roku 1861 ako 43-ročný. Zrejme na choleru. Náhrobok na miestnom cintoríne je symbolický, keďže presné miesto už nie je známe.
(wiki)

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.