Drahí bratia a sestry v Kristovi. Dovoľte mi, aby som sa s Vami podelila o našu radosť, ktorú sme ako zariadenie mohli prežiť v nedeľu 13.9.2026 o 11.00 hodine v Božom chráme v Kšinnej.
30 rokov existencie v živote nášho Strediska evanjelickej diakonie Kšinná naplnili stovky životných príbehov, nepretržitá starostlivosť, obetavosť a Božia prítomnosť. Keď pred 30.timi rokmi toto zariadenie otváralo svoje brány, neotvorila sa len inštitúcia, ale skutočný DOMOV. Staroba je často vnímaná ako bremeno, záťaž. My v diakonickom stredisku však vyhlasujeme opak - staroba je v Božích očiach požehnaním. A ako hovorí Žalmista: "Ešte i v šedinách ponesú ovocie" Sama to vidím na svojej 88 ročnej mame, ktorá povedala: " Dokiaľ len žiť budem, každý deň Pána velebiť budem, chváliť ho neprestajne a hovoriť o jeho milosti, pretože spasení sme skrze vieru v PJK."
Prihovorila som sa kolegom a zdôraznila im, že úspešné fungovanie je na ich pleciach. Mnohé pracovníčky prichádzajú do práce s vlastnými starosťami, ale i chorobami. Pri vstupe do zariadenia ich však odkladajú, aby mohli niesť bremená iných- našich klientov. Opatrovateľka, praktická sestra, ktorá s láskou umýva klienta, robí presne to isté čo robil Pán Ježiš. Kuchárka, ktorá s láskou pripravuje pokrm, sýti Boží ľud. Náš personál je s klientmi každý deň. Starajú sa o nich s trpezlivosťou a vedia, že v očiach tých, o ktorých sa starajú, sa zrkadlí Kristova tvár. Práca so seniormi nie je len sociálnou službou. Každý pohár vody, každé podané lieky, každé prebalenie klienta, každé vypočutie príbehu, ktorý zaznel už možno sto krát, to všetko je BOHOSLUŽBA mimo múrov kostola. V izbách a na chodbách takýchto zariadení sa píše evanjelium dnešných dní.
Prvým sociálnym pracovníkom bol Pán Ježiš Kristus. On je našim vzorom. Roky fungovania zariadenia neboli vždy zaliate slnkom. Históriu vzniku v príhovore podrobne vysvetlil bývalý pán riaditeľ Jozef Hadvig, ktorý rozprával ako z rozostavaného zborového domu vďaka jeho myšlienke, ktorá bola podporená aj modlitebne prvou riaditeľkou Evanjelickej diakonie, pani farárkou Zuzanou Kolárovskou, vzniklo niečo výnimočné. Stredisko Evanjelickej Diakonie Kšinná bolo slávnostne posvätené 17. 12.1995.
Od 1.1.1996 sa začala prevádzka poskytovania sociálnej starostlivosti pre ľudí v seniorskom veku- ako prvé zariadenie tohto typu v rámci ED. Pán riaditeľ Jozef Hadvig bol v zariadení od jeho samého začiatku až do marca 2014, kedy odišiel do dôchodku. Po jeho odchode som bola za riaditeľku zariadenia vymenovaná ja a od 1.4.2019 tu pôsobím až dodnes.
Za tie roky prišli chvíle neistoty, finančných ťažkostí, legislatívnych zmien, ťažká pandémia COVIDu, či bolestných rozlúčok. Smrť v zariadení je častým hosťom, no my ako kresťania vieme, že nemá posledné slovo. Moja vďačnosť patrí každému pracovníkovi, ktorý v ťažkých chvíľach jemu zvereného klienta držal za ruku a pripomínal mu zasľúbenie: "Ajhľa ja som s Vami po všetky dni."
Sviatočnou Bohoslužbou nás okrem miestnej pani farárky Božidary Baškovej, sprevádzali liturgiou pán farár Ľubomír Ďuračka, pán farár Martin Šípka, pani farárka Martina Tlkancová a pani farárka Eunika Jurková. Kázňou slova Božieho poslúžila sestra farárka Eva Kahanová Bašková. Pre všetkých prítomných bol neoceniteľný nielen hudobný, ale i duchovný zážitok počúvať prekrásny spev kresťanských piesní v podaní pána Zola Balogha. Piesňou poslúžil aj miestny spevokol a deti z detskej besiedky. V časti príhovorov vystúpila sestra generálna dozorkyňa ECAV na Slovensku, Renáta Vinceová, ktorá zároveň ospravedlnila neprítomnosť hlavného kazateľa, pána generálneho biskupa ECAV na Slovensku Ivana Eľka pre chorobu. Potom vystúpila pani riaditeľka Ústredia Evanjelickej diakonie, sestra Ľubica Szaboóvá Vysocká. Ako tretí vystúpil s príhovorom bývalý riaditeľ Jozef Hadvig, potom terajšia riaditeľka Marta Hrubá a nakoniec sa prihovoril brat farár Ďuračka. N abohoslužbe boli prítomní aj klienti zariadenia a ich rodinní príslušníci spolu so zamestnancami.
Po slávnostnej bohoslužbe sme sa presunuli do kultúrneho domu na obed. Poďakovaním za telesný pokrm poslúžila pani farárka Tlkancová. Po obede nasledovalo blahoželanie zariadeniu a odovzdanie daru od generálnej riaditeľky ED. Program bol naplnený krásnymi okamihmi. Po predstavovení každého jedného hosťa mala príhovor aj sociálna pracovníčka Veronika Žatková. Následne sa pustila hymna Domova, ktorej slová zložila naša 94 ročná klientka pani Hanková. Potom sme si pozreli krátky film o začiatkoch stavby domova až po súčasnosť. Autorom sa podarilo zachytiť momenty prerodu zborového domu na Domov pre seniorov a tiež autentickosť každodenného života našich seniorov. Potom nasledovalo krájanie torty s logom Diakonie a z číslom 30. Požehnaný čas sme trávili pri káve, vzájomných rozhovoroch, v tichosti bol pustený hudobný kresťanský podmaz.
Na záver nášho milého posedenia v kultúrnom dome zaznela pieseň: Nech Ťa Boh žehná a chráni, jeho tvár nech ti svieti. Bolo to naše požehnanie pre každého jedného z účastníkov na oslave. Každý hosť dostal darček ako milú spomienku na tento výnimočný deň.
Prosíme Pána, aby dvere nášho zariadeenia zostali otvorené pre tých, ktorí hľadajú útočisko, aby prežívali jeseň života v pokoji s vedomím že sú milovaní- nielen nami, ale aj Pánom Bohom.
