Domáca pobožnosť na 1. nedeľu po Zjavení (10. január 2021)

Domáca pobožnosť na 1. nedeľu po Zjavení (10. január 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 33

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Iz 42, 1-4)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v knihe proroka Izaiáša 42, 1-4:

            „Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom. Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude. Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú.“

Milí bratia a sestry!

            Dnešná nedeľa nám pripomína udalosť pokrstenia Pána Ježiša Krista. To je nám blízke, pretože aj my sme boli pokrstení, hoci väčšinou ako deti a tak si na svoj krst vôbec nepamätáme. Možno aj to je dôvod toho, že si jeho význam ani dostatočne neuvedomujeme. Pritom práve krstom svätým sme sa stali jedno s Pánom Ježišom Kristom. Túto jednotu s Pánom Ježišom, získanú v krste, si veľmi vážne uvedomoval Dr. Martin Luther, preto sa vždy v tých najťažších chvíľach posilňoval slovami: „Som pokrstený!“ 

            Ak však hovoríme o pokrstení Pána Ježiša treba nám vedieť aj to, že to nebol krst, ako ho poznáme my dnes. Vtedy ešte neexistovala cirkev a teda krst nebol vstupom do cirkvi, dokonca nepredstavoval ani začiatok náboženského života, ako je to dnes. Predstava, s ktorou sa často stretávame, totiž že Pán Ježiš sa dal pokrstiť až v dospelosti a tak aj my by sme mali nechať svoje deti rozhodnúť sa, či v dospelosti prijmú sviatosť krstu alebo nie je teda mylná. V dobách Pána Ježiša Krista slúžil krst na očistenie od hriechov. Preto Ján Krstiteľ kázal pokánie a krstil. Dalo by sa povedať, že je to predchodca našej Večere Pánovej. Dnes už naše hriechy nezmýva voda, ale krv Pána Ježiša a sviatosť krstu dostala v kresťanstve nový význam. Predstavuje začiatok nového života s Pánom Bohom – života, v ktorom je človek vnorený do samotného Boha a Boh je vnorený do človeka. Dochádza k tajomnej a úžasnej jednote podobne, ako došlo k jednote medzi Pánom Ježišom a Jeho nebeským Otcom. Evanjelisti o tom svedčia keď rozprávajú, že na Pána Ježiša zostúpil Duch Boží a zaznel hlas, ktorý Ho označil za milovaného Božieho Syna.

            Presne táto udalosť je predpovedaná už v knihe proroka Izaiáša. Čítali sme dnes o služobníkovi, ktorý bude vybavený Duchom Božím a prinesie právo národom. Týmto služobníkom je Pán Ježiš Kristus.

            Hospodin ústami proroka hovorí, že svojho služobníka obdarí svojím Duchom. To je výnimočná vec. Ducha Božieho mali ľudia, ktorí mali viesť ľud do svätých Božích bojov, ktorí mali hlásať Hospodinove slová, konať mimoriadne poslanie. To nemôže hocikto, preto aj služobník, poverený takouto úlohou musí byť jedinečný. Jeho jedinečnosť však nespočíva v jeho výrečnosti, smelosti či šikovnosti, ale spočíva v jeho úplnej odovzdanosti Hospodinovi. Všimnime si, ako o ňom hovorí Hospodin: „môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil.“ Tu je reč o úplnom oddaní sa jedného druhému. Kým služobník je celou bytosťou odovzdaný Hospodinovi, takže je doslova „Jeho“, Hospodin je blízko neho, podopiera ho, miluje ho a dáva mu svojho Ducha.

            To Pán Ježiš je obdarený týmto Duchom a to nie len obrazne ale doslova. Práve v udalosti Jeho krstu sa tieto slová napĺňajú, pretože na Pána Ježiša nielen zostupuje Boží Duch, ale zaznieva hlas, ktorý je akoby ozvenou slov z knihy Izaiáša: „Toto je môj milovaný Syn“ „môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil.“ Pán Ježiš je teda naplnený Božím Duchom a svetu je oznámené, kým je. To je východisko k tomu, aby začal plniť svoje poslanie – pustil sa do boja.

            Jeho úlohou je priniesť Boží súd a ohlásiť právo národom. Ak sa pritom hovorí o súde, spravidla si predstavíme niečo temné a nepríjemné. Treba si však uvedomiť, že súdu sa bojí najmä ten, kto je obžalovaný. Ten, kto je poškodený, čaká od súdu zadosťučinenie a nápravu svojej krivdy. Ak ju dostane, bude súd považovať za spravodlivý. Ak teda Boží Služobník prináša súd, nie je to správa len o blížiacich sa trestoch, ale je to hlavne správa o blížiacom sa zadosťučinení pre tých, ktorí tápajú, hľadajú, sú biedni, chorí, väznení, opustení, ukrivdení. Pre nich nastolenie Božieho práva znamená nádej, záchranu, pomoc. A práve to sa ohlasuje v knihe Izaiáša i v udalosti krstu Pána Ježiša Krista.

            Prorok dokonca predpovedá aj spôsob, akým Boží Služobník bude konať. Nebude ohlasovať Božie právo s hrmotom zbraní ako dobyvatelia, ktorí ak dobyli ríšu, vstúpili hlasno do ulíc a tvárili sa, že idú ľudu pomôcť, no pritom ho len zotročili. On príde v tichosti, pokore a skromnosti, no Jeho moc bude aj tak veľká. Bude ju prejavovať vždy tam, kde bude treba. Nie teatrálne na ulici ako keď niekto o niečom veľa hovorí, no nič nekoná, ale v intimite osobného vzťahu, v konkrétnej situácii, pre konkrétneho človeka. Bude pristupovať jednotlivo ku každému s ohľadom na jeho stav a potreby. Ak niekto klesá v beznádeji ako nalomená trstina, nedolomí ju, ale narovná. A ak nádej niekoho hasne, rozdúcha svojou mocou nový plameň. Aj o tom hovorí prorok a potvrdzujú to skutky Pána Ježiša. Poslaním Božieho Služobníka tak nie je ničiť, ale zachraňovať. A Pán Ježiš zachraňoval. Zachraňoval trpiacich, blúdiacich, plačúcich, smädných po spravodlivosti, ranených, uväznených. Svoje dielo záchrany konal po celý život a zavŕšil ho na Golgote, kde zomrel. Jeho nevinnou smrťou sa totiž stal aj záchrancom pred večnou smrťou. Ak by Jeho zachraňujúce pôsobenie bolo obmedzené len na telesné uzdravenie či nasýtenie, bol by Pán Ježiš záchrancom iba pre svojich súčasníkov. Smrťou na kríži sa stal záchrancom pre všetkých – teda aj pre nás.

            Dnešná nedeľa nám pripomienkou Jeho krstu chce opäť priblížiť to zvláštne poverenie, ktoré bolo predpovedané už v knihe Izaiáša. Upnime sa k Nemu a prijmime Ho za svojho Záchrancu. Pamätajme na to, že ak sme pokrstení, sme už s Ním spojení v jedno a tak máme vlastne veľkú výhodu. Je smutné, ak niekto na toto svoje právo zabudne, nikdy ho nevyužije, alebo ním dokonca pohŕda. My si ho uvedomujeme, preto sa radujme. Radujme sa zo svojho pokrstenia, pretože nás krst urobil jednou bytosťou s tým, ktorý je Božím služobníkom, vybaveným Božím Duchom a konajúcim Božie právo pre našu záchranu. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý Pane Ježiši Kriste, oslavujeme Ťa a vzývame Tvoje meno ako meno Toho, ktorý je Hospodinom milovaný, vyvolený a poverený priniesť súd a spravodlivosť. Prosíme, ujmi sa tohto sveta, ujmi sa svojej cirkvi a ujmi sa aj nás. Vnes svetlo nádeje a zadosťučinenia tam, kde je krivda, utrpenie a plač. Kiež sa v Tvojom mene radujú Božie deti, cirkev aj my a kiež Ťa vďačne oslavujeme nie len tu v časnosti, ale aj raz v nebesiach naveky. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 42

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Pokoj Kristov nech prebýva vo vás bohate! Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.