Zmizík

Zmizík

To, čo vždy desilo malých žiačikov a spôsobovalo zlé známky zo slovenského jazyka, boli vždy tie tvrdé alebo mäkké potvory: i, í, y, ý

Diktáty. Pre mňa osobne to bola vždy hrôza. Dva či tri diktáty dokázali úplne zmeniť priemer na mojom vysvedčení. Keďže mi 
Pán Boh daroval tri dcéry, akoby som dostal aj druhú, tretiu a štvrtú šancu konečne sa naučiť písať po slovensky.
Každý z nás robí chyby. Nechcem to pripodobňovať k čiarkam, dĺžňom, mäkčeňom či napokon k tým škaredým hrubým chybám. Ale 
niekedy je to tak. V určitých situáciách a v istých etapách života jednoducho akoby len píšeme náš príbeh bytia a nestíhame alebo 
prehliadame zákonitosti pravopisu jestvovania. 
Niekedy v treťom ročníku začal byť veľkým hitom zmizík. Dnes, keď kupujem dcére pero, neviem či skôr gumovacie, či zmizíkovacie či 
samoprepisovacie. Je to obrovská pomoc, chybu len tak vygumovať a opraviť. Všetko vyzerá krásne, gramaticky správne, proste na 
jednotku. Uvedomujem si, že v živote to také jednoduché nie je.
Biblický príbeh apoštola Petra je výzvou a zároveň aj povzbudením. 21. kapitola Jánovho evanjelia hovorí o Petrovi, ktorého sa Pán Ježiš trikrát pýta: „Či ma miluješ?“ Trojité vyznanie lásky akoby malo prekryť a zmazať „skôr, ako trikrát kohút zakikiríka, tri razy ma zaprieš.“
Vďaka Pánu Bohu za to, že odpustenie a láska nie sú len nejaký zmizík či guma. Vďaka, že život a cirkev nie sú len o ľuďoch 
gramaticky a pravopisne správnych, o dokonalých, na jednotku. Pán Ježiš vie aj o zlyhaniach aj o pádoch, aj o zapretí, ale aj o láske. 
Keď Peter povedal, Pane, Ty vieš všetko, dostáva odpoveď „Nasleduj ma!“. Láska „prikrýva množstvo hriechov“. Láska Božia volá aj nás 
v diktátoch života, aby sme odpúšťali. Nasledovať znamená, každodenne žiť zo skutočnosti, že Kristus aj ľudia okolo, nás majú radi, aj keď 
zlyhávame.