VEĽKONOČNÉ RÁNO - EVANJELIUM DYNAMIKY

VEĽKONOČNÉ RÁNO - EVANJELIUM DYNAMIKY

V Jánovom evanjeliu nachádzame zmienku o tom, ako Mária Magdaléna "včas ráno, keď ešte bola tma, prišla k hrobu" (20, 1). Ľudská zvedavosť a túžba byť s Kristom nedovolila žene kľudne spať, oddychovať a na posteli otočiť sa na druhý bok. "Čosi" ju hnalo, aby utekala a bola medzi prvými.

Zaujímavé, čo sa potom udialo. Hrob našla prázdny. Zúfalosť? Smútok? Hnev? Sklamanie? Letargia? Zmiešané pocity? Čo vlastne prežívala táto žena? Istotne však toto nečakala.

Znovu ju "čosi" hnalo, aby o tejto 'nevysvetliteľnej situácií' povedala iným. A potom zase len beží s Petrom, aby sa znovu presvedčili, že to nie je ilúzia.

Ten rozhodujúci moment však nastáva vtedy, keď sa jej priamo prihovorí vzkriesený Pán. Keď ju osloví menom. Keď sa na ňu usmeje. Mária Magdaléna prežíva skutočnú radosť a vďačnosť, že jej bolo dopriate hovoriť priamo s Ježišom a spoznať pravdu, o ktorej dovtedy absolútne nevedela.

Evanjelium hovorí, že "šla a zvestovala učeníkom" (v. 18) Toho, ktorého videla na vlastné oči.

Veľkonočné nedeľné ráno je príležitosť k tomu, aby aj nás "čosi" hnalo dopredu a presvedčili sa o tom, že "živý už nie je medzi mŕtvymi" (L 24, 5), počuli živé slovo Božie a potom, podľa vzoru Márie Magdalény, "utekali" a "zvestovali" evanjelium prázdneho hrobu tým, ktorí žijú v beznádeji, pochybnostiach či strachu. Lebo toto evanjelium daruje život, ktorý v sebe nesie inú kvalitu a lepšiu perspektívu.

Využime takúto možnosť a nenechávajme si veľkonočnú radosť a veľkonočnú pravdu iba pre seba. Vstaňme, utekajme a zvestujme vzkrieseného Krista, ktorý už nie je v hrobe, ale ktorý večne žije.

Lebo Božia pravda je silnejšia ako kameň hrobu a mocnejšia ako samotná smrť. Haleluja!