Po svojom vzkriesení sa Ježiš pripojil k dvom mužom z Emauzy, ktorí boli smutní a nešťastní z udalosti Veľkého piatku. Ich srdcia už neočakávali "niečo" nové. Kristus zomrel! Všetky očakávania sa úplne vytratili. Vzápätí na to si všimnú, že Niekto kráča 'za nimi' a potom už ide len 's nimi'. Ten Nikto je Ten, o ktorom celý čas rozjímali. Tu spoznajú, že je to Vzkriesený. Aká veľká radosť byť so živým Pánom.
Neraz sa aj my ocitneme v takej situácii, kedy sme smutní, sklamaní alebo strácame nádej na "niečo" nové. Vtedy sa aj k nám pripája, možno nenápadne ale tak zreteľne, sám Ježiš. Chce vstúpiť do dialógu s nami, chce nám načúvať a zároveň nás chce svojim slovom ubezpečiť, že už nie sme sami. Že Jeho prítomnosť dáva 'nový' pohľad na 'staré' udalosti a ponúka nový rozmer vzťahu s Ním.
Posolstvo 2. slávnosti veľkonočnej chce upriamiť našu pozornosť na to, že Kristus je živý Boh zaujímajúci sa o život každého z nás.
Už nemusíme kráčať sami! Už môžeme kráčať s Ním!