UMYŤ NOHY? KOMU?

UMYŤ NOHY? KOMU?

Čítajme Ján 13,1-20... Tieto vážne dni nám ponúkajú niekoľko dôležitých zastavení. Premýšľajme spolu nad jedným z nich.

Keď človek vie, že má z tohto sveta odísť na večnosť, keď vie, že mu ostáva len pár chvíľ, pravdepodobne sa bude snažiť zostávajúci čas využiť čo najlepšie a čo najzmysluplnejšie. O to viac sa to týka Pána Ježiša Krista, a odkazu jeho posledných dní života.

„Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi.“ Aký podstatný odkaz zanechať pre svojich učeníkov, ktorým sa dennodenne venoval počas celých troch rokov? Spísať súbor pravidiel? Pripraviť manuál úspešného lídra? Zorganizovať teambuilding a dobrú párty? Čo by napadlo nám? Ako by sme takýto vzácny čas využili?

Pán Ježiš samozrejme vedel, čo sú Jeho priority a podľa toho postupoval: „keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku“. Toto Jeho rozhodnutie by nás malo zastaviť a možno prinútiť sa pozrieť na svoje priority, rozvrhy a diáre. O to viac ďalšia Jánova veta:„(Ježiš) vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide“. Vidíme v akcii Božie priority a kľúčové dôrazy. NIE SLOVÁ, POUČKY, ALE NEUVERITEĽNÉ SKUTKY LÁSKY. Veď to bola práve nepochopiteľná láska svätého Boha, ktorá Ho viedla, k tomu, že kvôli nám a pre nás „dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho.“ Pretože tento svet tak veľmi miloval.

A tak Pán Ježiš „vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa. Potom nalial vodu do umývadla, začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol opásaný“. Toto správanie a gesto ich Majstra učeníkov evidentne vyviedlo z miery, ako vidíme na Petrovej reakcii. Skúsme sa vžiť do jeho kože. Majster, ktorého hlboko miloval a vážil si ho, je zrazu pred ním v úlohe otroka a sklonený pred Petrom mu umýva nohy. Veľmi ponižujúce a pokorujúce. Nemohol to len tak nechať a preto protestoval.

Potom, ako Pán Ježiš umyl nohy všetkým učeníkom vrátane Judáša, o ktorom vedel, že HO má zradiť, im vysvetlil, čo sa tu vlastne udialo a prečo.

„Či viete, čo som vám učinil? Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som. Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte.“

Pán Ježiš to, čo urobil, okomentoval tak jasne a zrozumiteľne, že nedal učeníkom priestor na pochybnosti a zlú interpretáciu. Stanovil pravidlá a princípy pre správanie sa vo svojej cirkvi. A neboli to príkazy a zákazy, ani „zborník“ pravidiel, ale PRAVIDLÁ PRE ŽIVOT, PRE SPRÁVANIE, PRE ZMENU CHARAKTERU„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“

Neviem, ako učeníci, ale priznajme si, že my by sme boli vďačnejší za tie pravidlá a predpisy. Umývať niekomu nohy je pre nás, moderných ľudí, moderných kresťanov veľmi ponižujúce, a o to viac, ak si to tí ľudia, podľa nášho uhla pohľadu, vôbec nezaslúžia. Prečo by sme to mali robiť? Alebo „pokladať iných za hodnejších než seba a nehľadať len svoj prospech, ale aj prospech iných“?„Milovať svojich nepriateľov?“Slúžiť iným a obetovať sa pre nich? Myslím si, že toto je jeden z dôvodov, prečo to v dnešnej cirkvi vyzerá tak ako vyzerá. Božiu lásku, vzor a pravidlá Pána Ježiša sme vymenili za svoje princípy, zákony a stratili sme to podstatné, čo majú naše životy  zrkadliť, odrážať a čím majú pretekať – bezhraničnou láskou Pána Ježiša Krista voči sebe navzájom a voči všetkým, ktorých nám Duch Svätý pošle do cesty. Preto vo svetle Božieho slova, vo svetle týchto Veľkonočných dní zhodnoťme svoj život, vystavme ho kritike a posúdeniu Písma, aby sa nám nestalo, že síce nasledujeme Pána Ježiša Krista, kážeme o ňom, slúžime mu rôznym spôsobom, ale neposlúchame Jeho slovo a tak sa spreneverujeme tomu najpodstatnejšiemu – žiť posvätený a pre Boha oddelený život v poslušnosti a dôvere Jeho vedeniu.

„Dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte.“

Ako by sme my niekomu dokonale preukázali lásku? Čo by sme urobili? Ako by sme to prejavili?

S úctou a modlitbou za vás Stano K.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.