Som smädná

Som smädná

„Som taká smädná.“- povedalo dievčatko na výlete. „Tak sa napi“- povedal niekto z dospelých.  Nebolo by na tom nič zvláštne, veď slnko neúnavne vystieralo svoje lúče a teplota bola vysoká. Zvláštne bolo len to, že sme práve kráčali popri studničke a dievčatko ani nenapadlo napiť sa. Voda v nej pritom bola priezračne čistá a osviežujúca.

Pripomenulo mi to nás – dospelých. Z čoho čerpáme my pre náš duchovný život? Prichádzame ku skutočným prameňom živej vody? Alebo sa uspokojíme s nejakou lacnou náhradou? V jednom rozhovore v rozhlase nedávno zaznela myšlienka: „Boh ti dáva bufet a ty by si si vybral suchý chlieb?“ Istý farár tak veľmi túžil zvestovať Božie Slovo, že v dobe, keď mu nedovolili kázať, chodil do lesa a kázal stromom. Trvalo dlhé roky, kým sa situácia uvoľnila a on mohol vystupovať v Božom chráme.  „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh skrze prorokov.“ Rovnako rozličným spôsobom prehovára aj dnes k nám. Niekedy prichádza potichu, nenápadne, ako keď dážď padá na piesočnatú pôdu, inokedy prináša do našich životov búrku, ale vždy tak robí z lásky k človeku. Je na nás , či tento prameň dobroty objavíme a budeme z neho čerpať. Možností je dnes viac, ako kedykoľvek predtým, len my musíme pozorne počúvať. Ako sa spieva v jednej detskej piesni : „Poď k Ježišovi, poď ešte dnes, srdce Mu svoje k obeti nes, ktovie, či zajtra ozve sa, počúvaj, vstaň a choď.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.