Prekvapenie

Prekvapenie

Dnes ráno som mal veľmi milý telefonát. Bol reakciou na televízny rozhovor v TV Regine, ktorý som včera absolvoval. Bohumilá sestra, z úplne ďalekého kraja, s ktorou som mal v zásade len profesionálny vzťah cez úradné veci a predsa zdvihla telefón, aby mi povedala niečo, čo ma povzbudilo na celý deň. Takéto veci sú dar. Dar, ktorý však môžeme odovzdať všetci.

Keď Pán Ježiš pred poslednou večerou umýval učeníkom nohy, bolo to pre nich prekvapenie. Urobil niečo, čo je opísané ako: " Dokonale im preukázal lásku!" ( J 13/1 )
Urobiť niečo prekvapivé a čo i len nedokonale, ale predsa preukázať lásku. To je výzva pre nás, aj k týmto sviatkom. Potešiť, prekvapiť, ukázať aspoň kúsok našej nedokonalej lásky. Komukoľvek, skúsme.
Zavolať starému priateľovi, napísať správu, urobiť doma pre najbližších niečo, pre ostatných, čo ich prekvapí a poteší.

(Objednať dovolenku na leto:))

Od kňazov sa očakáva, že budú slúžiť a starať sa o všetkých. Berie sa to ako povinnosť. Nie vždy to zvládame. A to je výzva pre cirkevníkov, prekvapiť svojho kňaza, telefonátom, správou, poďakovaním, prianím pekných sviatkov. Ježiš dal príklad, nie pre kňazov, ale pre všetkých. Prekvapme, urobme niečo, čím preukážeme lásku.

Podobne v rodinách. Nečakajme na toho druhého, kto sa skloní a umyje nohy. Berme to tak, že som práve na rade...

Podať ruku ( dnes symbolicky) nejakým spôsobom, ktorý sa dá brať vážne, človeku, ktorý si to možno podľa nášho skresleného pohľadu na vec nezaslúži. A predsa...bude to dar, pre oboch.

Nemôžeme ísť k Večeri Pánovej, vyznať hriechy, pocítiť tú sladkosť zvestovaného odpustenia... (niektorí by prijímali aj cez obrazovku)... a pritom sú cesty a spôsoby, ktoré dal Pán, ktoré nás naučil, k nim tiež zaviazal... aby sme konali na Jeho slávu...a pre povzbudenie našej viery...a ktoré by práve v tomto čase mali dostať svoju šancu...
Prekvapme... ...bude to dar!

Prajem Vám...pokoj i radosť plynúcu z toho, že ste prekonali samých seba...a vykonali to, čo nás Pán naučil...