„A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. Spýtal sa Ho teda Pilát: Tak predsa si kráľ?“ J.18,36-37
Mám veľmi rád historické knihy, dokumenty a filmy o kráľoch, ríšach, rytieroch. Vždy z toho na mňa dýcha niečo vznešené, mystické a tajomné. Rytierske súboje, zápas o trón, česť, meno a povesť. Môžeme sledovať, ako sa vyvíja postava vládcu, jej charakter a túžba po moci, ako zvládajú tento zápas sami zo sebou. História nás učí, že počas tých tisícročí sedelo na trónoch len málo naozaj spravodlivých a čestných kráľov.
Dnes je Kvetná nedeľa, kde si pripomíname slávnostný vstup Pána Ježiša Krista do Jeruzalema. Splnilo sa slovo proroka Zachariáša: „Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý, ktorý jazdí na oslici a na oslíkovi, mláďati ťažného zvieraťa.“
Nezabúdajme ale, že možno tí istí ľudia, ktorí dnes kričali : „Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“, budú o pár dní s rovnakou vervou a presvedčením kričať „ukrižuj ho.“ – to sme my, ľudia.
Z tohto hľadiska najdôležitejšou otázkou, ktorú si môžeme v dnešnú nedeľu položiť nie je tá, či kraľuje vo svete, ale tá, či kraľuje vo mne. Nejde o to, či jeho kraľovanie uznávajú štáty a vlády, ale či ho uznávam a žijem ja.
Je Kristus Kráľom môjho života? Kto vládne vo mne, kto určuje ciele a stanovuje priority – Kristus alebo niekto iný?
Kto sedí na tróne nášho srdca? Vieme si čestne odpovedať? Naše Ego alebo ON. Nezabudnime, že najzradnejší nie sú ľudia okolo nás, ale naše vlastné srdce: „Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je - kto sa v ňom vyzná?“Jer.17,9 Môžeme teda žiť pre seba, čo znamená žiť tak, že niekto seba považuje za začiatok a koniec. Je to život uzavretý do seba, poháňaný iba vlastným uspokojením a slávou bez perspektívy večnosti – skončí v smrti. Alebo žiť pre Pána, s perspektívou večnosti, dokonalosti a skutočnej radosti (už tu a teraz).
Preto premýšľajme nad nasledovným:
Sklonili sme sa pred Pánom Ježišom ako pred Kráľom?
· V úcte, lebo vieme, že si ju zaslúži za to všetko, čo je ochotný pre nás urobiť
· V bázni, lebo vieme, že ON má moc nad našim životom a smrťou a Jemu sa budeme zodpovedať
· V pokore, lebo vieme, že ON je dokonalé spravodlivý a vždy má s nami len tie najlepšie plány
· V poslušnosti, lebo vieme, že Jeho nariadenia, zákony či obmedzenia pre nás sú len a len pre naše dobro, bezpečnosť a ochranu
· V radosti, lebo vieme, že náš Kráľ je dokonalá láska a túži mať s nami osobné a blízke spoločenstvo
· V obdive a úžase, lebo vieme, že tento kráľ neváha zísť zo svojho trónu a obetovať sa za nás, za naše hriechy, zlyhania, omyly.
Že neváha použiť svoje bohatstvo a moc aby zaplatil za nás dlhy našich vín, ktoré nik nikdy z nás nebude schopný zaplatiť.
JE to Kráľ, ktorý sa vzdal trónu, aby zostúpil medzi svoj ľud – čítajme s modlitbou List Efezským 2,1-11 a J.18,33-40
S úctou a modlitbou za vás Stano K.