Odhalený motív

Odhalený motív

Dobrý pastier - obraz, ktorý v dnešnej dobe zanecháva skôr idylickú stopu ako reálnu súčasť života ľudí. Dnes už málokto rozumie náročnosti tejto práce, nakoľko sme si zvykli, že obživa prichádza s kamiónom z veľkoskladu potravín do najbližšej pobočky nejakého supermarketu. Áno, v mnohých oblastiach života sme stratili vedomie náročnosti mnohých povolaní. Až v nebezpečenstve, pri stratách a nedostatku a výnimočných situáciách zisťujeme ich náročný obsah.

Posledné týždne nás mnoho naučili o náročnej pastierskej službe našich učiteľov, ktorým sa tak ťažko dostáva morálneho, spoločenského i ľudského ocenenia. Potlesk z balkónov bol prejavom precitnutia a odhalenia náročnosti práce lekárov, ktorí v prvej línii ako "dobrí pastieri" kládli svoje zdravie, sily, rodiny i svoje životy do zápasu o život zasiahnutých pandémiou. Mnohí kládli a kladú svoj čas do služby tým najzraniteľnejším, starým, opusteným, blúdiacim. Dnes chcem vyjadriť úprimnú a veľkú vďačnosť za všetkých, ktorí v posledných týždňoch kládli svoj život v podobe rôznej služby a pomoci blízkym aj vzdialeným.
Dnes je však výnimočná príležitosť vyjadriť vďaku aj za všetkých duchovných pastierov, ktorých služba sa často deje mimo objektívov a pozornosti spoločnosti. Možno aj preto je často zaznávaná a obraz mnohých je skreslený. Prinášanie osviežujúceho Slova, tajomstva dotykov lásky v podobe sviatostí, mnohé zápasy o rozbité rodiny, o vzťahy, hľadanie odpovedí s ľuďmi, ktorí stratili zmysel života, či prestali si klásť otázky, ktorých odpovede presahujú horizont večnosti. Sprevádzanie chorých, zomierajúcich, dbanie o rast a zdravý hodnotový vývoj mladej generácie, hľadanie rôznych ciest a možností oslovenia i v týchto náročných časoch sociálnej izolácie, to všetko sú znaky, že mnohí položili svoj život do pastierskej služby. A dnes chcem vyjadriť Pastierovi našich duší za všetkých vďačnosť. Za Jeho hlas, ktorým si aj dnes povoláva do služby tých, ktorí v tom hlase rozpoznali hĺbku Jeho lásky, svetlo nádeje a Božiu ľudskosť.
O to viac, keď v každom povolaní, službe aj zamestnaní môžeme myslieť, konať, rozprávať aj ako nájomníci, ktorí v časoch bez ohrozenia, bez potreby obetovať sa, bez potreby podávať pomocnú ruku, lebo každý si vie všetko zabezpečiť sám, majú image dobrých pastierov. Ľudia im veria, tolerujú ich. Avšak výnimočné chvíle, čas nebezpečenstva a núdze, odhaľujú ich základný motív a vnútornú identitu. V čase núdze nepoznáš len priateľa, ale aj dobrého pastiera.

Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; [nájomník uteká], pretože je nájomník, a nedbá o ovce. Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. Ján 10 k.

Pri bráne života každého z nás stoja vždy dvaja pastieri – dobrý pastier a nájomník. Každý z nich tu stojí s určitým cieľom a záujmom. Aj jednému, aj druhému ide o ovce, o ich životy, ide o nás, len s jedným veľkým rozdielom – obidvaja majú rozličný prístup k stádu a prinášajú odlišný koniec.
Vyprahnutosť života nám za posledné týždne nepriniesol len vážny nedostatok zrážok v prírode, ale aj rôzne bolesti, sklamania, choroby, smútok, možno smrť blížnych. Život sa vie rýchlo ocitnúť v beznádeji a v strate zmyslu. Strata čírej vody úprimnosti v medziľudských vzťahoch, svet podozrievania, nedôvery, korupcie, kde čierne sa pomenúva bielym a biele ovce sa zase stávajú čiernymi, to všetko sú neraz vysychajúce pastviny života. Vždy prídu situácie, kedy vyjde najavo, komu o čo ide. Vždy príde čas, kedy sa nájomník ukáže v pravom svetle. A vždy je dôležitý aj čas, kedy rozpoznávame silu a veľkosť dnešných slov: Ja som dobrý Pastier. Schopnosť položiť život, schopnosť obetovať sa, je zrkadlom hĺbky vzťahu Pastiera a jeho oviec. Nájomníkovi táto schopnosť chýba. Keď príde nebezpečenstvo, v čase núdze, potreby- ako prvý uteká a necháva ovce napospas situácii a častokrát aj smrti. Aj keď sa mnohým mohlo zdať, že na Veľký Piatok sa dvere a brána do ovčinca otvorili dokorán – veď všetci učeníci sa rozpŕchli od Golgoty ako ovce bez pastiera, veľkonočné ráno dokazuje, že niekedy zdanie klame. Namiesto oviec zomiera pastier a takto kladie drahé výkupné za celý ovčinec, ktorého hodnota a cena povstáva skrze Kristov prázdny hrob, skrze Jeho vzkriesenie. Dnes pred košiarom, pred naším srdcom, stojí Kristov kríž, ktorý je svedectvom o pravom pastierovi a najmä o schopnosti obetovať sa, položiť život za iných, aj pre iných. Učeník Peter v jednom zo svojich listov hovorí, že Tento dobrý Pastier draho položil svoj život za svoje ovce. Draho sme boli vykúpení.
Veľa vecí v našom vnútri má rozdielnu cenu. Záleží od toho, aký príbeh sa za danou vecou skrýva. Je iné mať tanier kúpený vo výpredaji a iné je mať rovnako vyzerajúci tanier zdedený po troch generáciách od milovanej mamy, alebo otca. Ak sa za danou vecou skrýva príbeh lásky, má pre nás vysokú cenu. Preto si tú vec strážime ako oko v hlave. Keď dobrý pastier nás draho vykúpil, nie peniazmi, ale svojou krvou, potom nám táto prinesená obeť sprítomňuje jeho lásku, vyjadruje jeho vnútro, to čo chýba nájomníkovi. Ak sme boli takto draho vykúpení, potom následne by nám mali byť drahé veci v košiari. Je nám drahá a vzácna Kristova cirkev, cirkevný zbor, košiar, za ktorý položil svoj život? Sú nám drahí ľudia, ktorí blúdiac hľadajú pomoc aj v týchto náročných časoch? Ak áno, potom táto vzácnosť sa následne prejaví na našom vzťahu k Tomu, ktorý položil život za nás, ale aj ku košiaru, za ktorý on položil život. Naša služba je zrkadlom nášho vzťahu k cirkvi, k Pastierovi. Naša obetavosť, kladenie života za iných, je zrkadlom našej lásky.
Kristus povedal: znám svoje a mňa znajú moje. Nik z nás nie je anonymnou ovcou, stratenou Božiemu oku. Sme poznaní milé sestry a bratia, či už ako pastieri, alebo nájomníci v našich manželstvách, rodinách, cirkvi aj v spoločnosti. Boh pozná pravdu o nás, o našej bezbrannosti, zblúdilosti, neraz ješitnosti aj stratenosti. Nájomník toto poznanie zneužije proti nám. Boha toto poznanie privádza k láske a k obeti. Boh pozná pravdu o čiernych škvrnách na našom ovčom kožuchu, o hriechu, aj o našej slabosti. Toto poznanie berie do rúk, kladie život za ovce, aby sme aj my poznali Jeho, Lásku, dobrotu, Poznáme takto svojho Dobrého pastiera? On pozná každého z nás po mene, len či sme my mnohokrát nezabudli na Jeho meno?