Zelený štvrtok je v mozaike veľkonočných udalostí priam nabitý udalosťami, ktoré mali zásadný vplyv nielen na Kristov život, ale aj na život jeho blízkych. Asi najznámejším obrazom je posledná večera, ktorá sa v cirkvi stala priestorom spoločenstva, kde Kristus vstupuje v moci slova, chleba a vína, aby nás posilnil a upevnil spoločenstvo jeho nasledovníkov.
V týchto dňoch rôznych opatrení a obmedzení, ostáva táto možnosť v živote spoločenstva cirkvi neprístupná. Zelený štvrtok však prináša inšpirujúci príbeh, ktorý môže zmeniť spoločenstvo našich rodín, príbeh do ktorého ak vstúpime vnútornými opatreniami, môže mnohé veci rozzelenať vo vzťahoch. Skutok, ktorý učeníkom vyrazil dych - „Pane, ty mi chceš umývať nohy? Slovo, ktoré učí, čo znamená mať podiel na budovaní spoločenstva. Paradox, ktorý stojí v ostrom rozpore so spoločenským zriadením, postavením, aj zaužívanými zvykmi. Avšak jeho večná hodnota je v tom, že vypovie viac o vnútri človeka ako tisíce pobožných slov, skutok, ktorý zastaví viac ľudí a privedie k premýšľaniu, ako stohy filozofických traktátov, a predovšetkým, ktorý svojou mocou mení život, učí daru pokory, mení dusné očakávanie ťažkých vecí (bol to deň pred Kristovou popravou) na chvíľu prežitia bytostného dotyku nebeského sveta. Chvíľu, ktorá je najväčším víťazstvom človeka nad samým sebou, nad vlastným egom, kde v službe a sklonení k iným, nachádzame nové rozmery aj zmysel bytia, podiel, ktorý získavame ako dar pre nasledovníkov Kristovej cesty.
Sme v izolácii, sme doma, máme spoločenstvo svojich najbližších. Mnohé udalosti aj veci kvôli opatreniam a obmedzeniam nemôžeme zažiť ani v spoločenstve cirkvi. Ale jeden podiel nám nebol odňatý, skloniť sa k svojím nohám a preskúmať, akými cestami kráčali v našich vzťahoch. Kedy si dupli do zeme, na znak dokázania moci a sily, či koľko blata zrodeného zo sĺz bolesti blízkych sa nalepilo na ich podrážku. Potrebujeme sa nechať obmyť, skloniť sa, opásať sa zásterou služby a vložiť naše nohy alebo cesty, do vody pravdy, do prosby o odpustenie, do skutku, ktorý by iným možno vyrazil dych, ktorý by ich zastavil, ktorý by viac povedal o nás, o našom Majstrovi ako mnoho pobožných slov, skutok, ktorý aj naše rodiny v mnohom zmení. Takto sa staneme účastní podielu, ktorý dá nový zmysel aj týmto ťažkým situáciám života. Podiel, ktorý je závdavkom nebeského sveta, podiel, ktorý nebude odňatý nikomu a v žiadnom čase, podiel na Kristovej obeti aj prázdnom Kristovom hrobe.
Preto neplačme za tým, čo v týchto dňoch nemôžeme a čo nemáme, ale hľadajme čo nám je dané, aby sme sa neukrátili o podiel cenných veľkonočných chvíľ s Kristom, ktorého nájdeme v tvárach našich blížnych - v ich bolesti, aj kríži, v ich úsmeve, aj radosti a najmä v skutkoch lásky.
Dnes je možno výnimočná chvíľa, čas položiť si otázky, čo by vyrazilo dych, čo by zastavilo blízkych, čo má moc niečo zmeniť v rodine v živote? Ak nájdeme odpovede, nájdeme aj podiel, ktorý nebude odňatý tým, ktorí sa vedia skloniť.