Kázeň k 2. nedeli po Veľkej noci, sestra farárka Renáta Rényeiová

Kázeň k 2. nedeli po Veľkej noci, sestra farárka Renáta Rényeiová

Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje. J 10, 14

Milí bratia, milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
V tomto týždni ma nezávisle od seba zastavili niekoľkí členovia nášho cirkevného zboru s otázkou, kedy sa znovu stretneme na službách Božích v kostole. Rozprávali sme sa o tom, čo všetko by sme museli zabezpečiť, aby to bolo možné. Aj keby sme dokázali vyriešiť technické, finančné a personálne záležitosti, do kostola by mohol prísť iba obmedzený počet ľudí. Netuším, podľa akých kritérií by sme ich vybrali – pretože akýkoľvek výber by bol zároveň diskrimináciou. A určite by sme cítili, že naše spoločenstvo nemá taký charakter ako sme zvyknutí. Takže nateraz aj ďalej fungujeme v režime na diaľku. Nie je to však dôvod na beznádej alebo na samotu.
Dnešná nedeľa nám pripomína dosah Kristovho vzkriesenia na náš život. Ako svedčí evanjelium, svoju časnosť prežívame s Bohom, ktorý nás pozná - a tu sa nám treba na chvíľu zastaviť. Slovo „poznanie“ v biblickom význame znamená vzťah – puto - spojenie. To znamená, že Pán Boh k nám má vybudovaný vzťah, a nie hocijaký. Plný rozmer tohto vzťahu sa prejavil na golgotskom kríži. Pán Ježiš obetoval svoj život za nás, aby sme s Ním boli neoddeliteľne spojení. Cez svoj kríž sa stal naším Dobrým pastierom. „Dobrý pastier“ - to nie je obrazné označenie, ktoré vymysleli veriaci ľudia. Pán Ježiš takto hovoril sám o sebe ešte pred svoju smrťou, aby Jeho učeníci vedeli, že v Ňom majú skutočného Boha, ktorý je vždy nablízku, ktorý je verným Priateľom a ochraňujúcim životným Sprievodcom. A hovorí to aj nám: „ Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje.“ Na tom nič nezmenia zatvorené dvere našich kostolov, ani žiadne iné prekážky, ktoré sa nám postavia do cesty. Berme to tak, že mám pred sebou príležitosť na prehĺbenie našej viery. Je tu šanca opustiť duchovnú depresiu, ktorá nás už dlho trápila – a je to živý Boh, ktorý pre nás takúto možnosť vytvára. Veľmi jednoducho a výstižne to vyjadruje obrázok, ktorý som v uplynulých dňoch zaregistrovala na internete. Je na ňom diabol, ktorý sa rozpráva s Bohom. Diabol sa teší zo šírenia koronavírusu a hovorí: „Konečne som Ti zavrel všetky kostoly.“ A Boh mu na to odpovedá: „Naopak, otvoril si jeden v každej domácnosti.“
Dobrý pastier je nablízku a nenechá sa od nás odohnať. To je povzbudenie do akýchkoľvek ťažkostí, ktorým momentálne čelíme – a nie je ich málo. Určite každý z vás vie presne povedať, čo mu teraz najviac chýba a čo je pre neho najťažšie. Tak to aj reálne urobte a odovzdajte svoje starosti a obavy Pánovi Ježišovi. Povedzte Mu vo svojich modlitbách naozaj všetko – vrátane vecí, s ktorými nechcete zaťažovať ani svojich najbližších. Buďte čo najkonkrétnejší vo svojich myšlienkach a pocitoch. Nech sú vaše osobné modlitby aj vašou spoveďou. Treba iba jedno: aby ste to urobili s dôverou - podľa Jeho slova: „Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje.“
Určite si v nejakom momente uvedomíte, že ani zďaleka nemáte k Pánovi Ježišovi taký vrúcny vzťah ako On k vám. Nikto z nás Ho nemiluje natoľko, ako On miluje nás. Možno si niekto bude musieť priznať, že doteraz Ho vo svojom živote v skutočnosti zďaleka obchádzal! Ale nedovoľte, aby to bola prekážka, ktorá vás zase raz od Neho odvedie! Čo bolo, to bolo - a patrí to minulosti. Dôležitá je prítomná chvíľa. Tá je našou reálnou príležitosťou prísť k Bohu, pretože On je pripravený nás vypočuť. Nikdy dopredu nevieme, ako konkrétne sa to udeje, ale to je práve vec viery – dôvery a vzťahu medzi nami a Ním. Ten vzťah sa buduje iba na základe osobnej skúsenosti; žiadnym iným spôsobom sa to nedá. Človek, ktorý už prešiel aspoň časť cesty svojho života ako kresťan, vám to povie jednoducho: Môj Pán ma už toľkokrát vypočul, toľkokrát mi pomohol a dokázal svoju milosť, že viem, že ani teraz, ani nabudúce - a nikdy! - ma neopustí. Veď ma neopustil v tom najhoršom, v mojom hriechu a v stave smrti, keď neraz druhí nado mnou lámali palicu a keď som ju lámal ja sám nad sebou.
Nech je vám teda, bratia a sestry, zvesť dnešnej nedele o Dobrom pastierovi povzbudením do celého vášho života aj do terajšej situácie. Zachovajte si v srdci a v mysli obraz pastiera – taký, aký bol celkom bežný v Izraeli. Časť tohto obrazu poznáme aj z nášho prostredia: totiž, že ovce sa na noc zhromažďovali pod rôzne prístrešky. Tieto prístrešky boli buď prírodné (ako napríklad jaskyňa) alebo vybudované. Čo je však iné: izraelský pastier neraz spal priamo „vo dverách“ – teda na jedinom prístupovom mieste do prístrešku, aby chránil svoje ovce vlastným životom. Tak Pán Ježiš chráni tých, ktorí Ho poznajú a chcú poznať. Čo najviac potrebujeme, to robí pre nás On sám: chráni a zachováva náš život. AMEN.

Pane Ježišu, ďakujeme za to, že môžeme poznať Tvoju lásku. Ty nás dvíhaš z každej ťažkosti a sprevádzaš celým životom podľa svojich zasľúbení. Nedokážeme svojimi slovami vyjadriť, čo to znamená, že si náš Dobrý Pastier, ale vieme, že si na kríži zaplatil výkupné za náš život. Potom Ťa nebeský Otec vzkriesil z mŕtvych a tak sa dokázalo Tvoje víťazstvo nad hriechom a smrťou. Prosíme, veď nás Duchom Svätým, aby sme Ti vo svojom živote naplno dôverovali. Požehnaj nás aj v tomto čase: posilňuj vo viere a nádeji, keď pociťujeme obavy či strach; dávaj nám múdrosť, aby sme všetko konali podľa Tvojej vôle a nedaj nám zabudnúť, že tým, ktorí Teba milujú, všetky veci slúžia na dobré. AMEN