Podľa Biblie človek je stvorený na Boží obraz (1. Mojžišova 1, 27). To značí, že máme odzrkadľovať Božiu lásku, Božiu múdrosť, Boží charakter. Je to tak? Alebo na nás, jednotlivých kresťanoch i na cirkvi (spoločenstve veriacich), ako Boží obraz častejšie iní vidia karikatúru Boha, karikatúru Božej lásky, múdrosti, charakteru? „Maľujeme grimasy a píšeme pod ne Boh.“ (Viktor Frankl)
Karikatúra vznikne, ak ten, kto si všíma určitý postoj alebo črtu tváre, tento postoj či črtu výrazne preženie (napr. nakreslí osobe obrovský nos alebo veľké špicaté uši). Karikatúra zobrazenú bytosť zosmiešňuje či robí nedôveryhodnou. Karikatúry Boha „kreslíme“ svojím životom, keď zdôrazníme určitú pravdu o Bohu, avšak vytrhnutú zo súvislostí. Takto predstavený Boh je na nepoznanie s Bohom, ktorého nám dal spoznať Pán Ježiš Kristus.
Ak náš život nie je odrazom Božej lásky, múdrosti, charakteru, ale karikatúrou Boha, ďalších ľudí tým odrádzame od viery. Ateista spravidla nie je ten, kto poznal Boha a rozhodol sa Mu neveriť, ale najčastejšie ide o toho, kto poznal tzv. veriacich (formálne veriacich ľudí) ukazujúcich pokrivený obraz Boha. Takýto Boží obraz vedie k zdeformovaniu viery a spôsobu života. Martin Luther zaviedol pojem „použitie Boha“ („uti Deo“). Mienil tým, že hrešíme nielen tým, že zapierame Boha (teoretický ateizmus), ale aj tým, že Boha používame ako prostriedok slúžiaci našim cieľom. Môže to vyzerať dokonca celkom „nábožne“, ale je to praktický ateizmus.
Had začal rozhovor so ženou otázkou na náboženskú tému: „Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu?“ (1. Mojžišova 3, 1) Pritom Boh človeku dožičil jesť zo všetkých stromov, kým zakázal jesť iba z jediného stromu: „Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš“ (1. Mojžišova 2, 16 – 17).
Aký obraz Boha vykreslil v očiach ženy had? – Boha, ktorý ľuďom nepraje, šliape po ich šťastí a slobode. Nešlo o pravdivý obraz Boha, ale o Jeho karikatúru, ktorá Ho zmenila k horšiemu. Cieľom hada bolo zaútočiť na Boží obraz v srdci človeka – chcel vraziť klin do zatiaľ dôveryplného vzťahu ľudí k Bohu a docieliť, aby Boha videli ako nepriateľa, aby prestali dôverovať Božiemu slovu a uverili slovám hada.
Karikatúry Boha sťažujú vzťah k Nemu. Dávajú Bohu masku, neukážu Jeho pravú tvár, Jeho srdce. Preto je potrebné prosiť o dar Ducha Svätého, aby obnovoval – „reštauroval“ v nás biblický obraz o Bohu. Veď ak my, kresťania, svojím životom „kreslíme“ karikatúry Boha, vzbudzujeme u našich súčasníkov odpor voči Bohu i cirkvi. Aj tí, ktorí v cirkvi nežijú, si totiž v mnohom utvárajú obraz Boha podľa toho, čo hlásajú, vyžarujú a konajú tí, ktorí Boha vyznávajú. Keď nie sú hodnoverní, nejeden človek Boha odmieta.
Hoci, časť tých, ktorí sa považujú za „neveriacich“, neodmieta Boha samého, iba skreslenú predstavu o Ňom. „To, čo si mnohí predstavujú pod pojmom Boh, našťastie neexistuje.“ (Karol Rahner)
Príklady karikatúr Boha
Boh deduško Keď aj mladší ľudia, ako dôchodcovia, majú šediny, zaiste ich má aj Pán Boh, Veď On tu bol ešte pred založením sveta. A so šedinami sú spojené ďalšie asociácie: Boh asi nemá porozumenie pre technické vymoženosti, je staromódny, tkp. „ušiel Mu vlak“ a už poriadne nevidí a nepočuje. Zrejme je aj mrzutý, keď do kostolov chodí málo ľudí.
Biblia však svedčí, že Boh stvoril ľudský mozog a v objavovaní divov Ním stvorenej prírody sme iba na začiatku. Niet dôvod obávať sa, že by nerozumel modernej technike a svetu, v ktorom žijeme.
„Hospodin je večný Boh...neustáva a neumdlieva, Jeho múdrosť nemožno vystihnúť.“ (Izaiáš 40, 28)
Boh otrokár Je zameraný na výkon. Hodnotí nás zásadne podľa odvedenej práce. Dýcha nám na krk, žiada toľko, že sa zdá, že z nás vyžmýka posledné sily. Zaiste, pasivita nie je kresťanský postoj. No žiť ako kresťan, nie je „pakáreň“. Taký pocit mal starí brat (Lukáš 15, 29) – ponosuje sa otcovi: „Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi.“
Pán Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“ (Matúš 11, 28)
„Nenazývam vás viac sluhami (otrokmi) ... Nazval som vás priateľmi.“ (Ján 15, 15)
Boh wellnes centrum Wellnes centrum slúži na zvýšenie pocitu blaha, zabezpečenie pohody, zdravia, pokoja, harmónie. Boh je tu, aby mi to zabezpečil. V cirkvi sa pýtam: „Čo mi dáva?“ O tom, čo môžem dať ja, ani neuvažujem... V živote s takouto karikatúrou Boha je pokánie neznáme. Podobne premáhanie seba samého a ťažkostí. Ak Boh dopustí, že ochoriem, alebo prídu komplikácie – je koniec s vierou...
„Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (Ján 16, 33)
Boh tyran Sadista. Má záľubu v utrpení ľudí. Človek s takýmto obrazom Boha dokáže síce mnoho vykonať, ale bez radosti. Možno zo strachu alebo z pocitu viny, no bez skutočnej lásky a dôvery – vedomia, že „my milujeme Boha, lebo On prv miloval nás.“ (1. Jánov 4, 19) Chýba zmysel pre humor, radosť, ktorá je ovocím Ducha, schopnosť zasmiať sa na sebe samom, ktorá je znakom vnútornej slobody. Zaiste, ku kresťanstvu patrí aj kríž, no viera nie je prežúvanie piesku, ani uvzdychaná záležitosť.
„Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca ... potešiť všetkých smútiacich. (Izaiáš 61, 1 – 2)
„Aká vzácna je Tvoja milosť, Bože, synovia ľudskí v tôni Tvojich krídel majú útočisko. Hostia sa hojnosťou Tvojho domu a napájaš ich z riavy svojich slastí. Lebo u Teba je prameň života a v Tvojom svetle svetlo vidíme.“ (Žalm 36, 8 – 10)
Boh záchranár Je to skôr modla, ktorú si kupujeme, prípadne udobrujme rôznymi darmi, obeťami, ako Boh. Modla funguje podľa nášho očakávania: chráni naše zdravie, hojnosť, dáva víťazstvo nad nepriateľmi a garantuje úspech. Zaiste, Boha môžeme a máme prosiť o ochranu, no beda, keby sme Ho zneužívali iba pre „tiesňové volania“ – obmedzili komunikáciu s Ním len na obdobia kríz, problémov a zabúdali Mu úprimne ďakovať v dobrých dňoch.
„Veď vaša láska je ako ranný oblak, ako rosa, ktorá sa zavčasu tratí.“ (Ozeáš 6, 4)
Kto je Boh? – To si môžeme priblížiť na tom, kým Boh nie je.
Boh nie je buldozér
Boh nie je omamná látka „Perník“ (pervitín) je nebezpečný. – Boh Ježiš je lepší. Existujú piesne, ktoré dokážu priviesť do extázy. Pritom vôbec nejde o Boha, ale o náš úžasný pocit. Aj to je praktický ateizmus.
Boh nie je prachovka
Boh nie je gumený obušok. Postojom niektorých skupín kresťanov je: „My máme pravdu, a beda tým, ktorí zmýšľajú inak.“ Boha používajú ako „kyjak z vreca“, ktorým udierajú iných. Nie je to nič iné, ako praktický ateizmus!
Vo všetkých týchto prípadoch nejde o Boha, ale o nás, o naše plány a priania, o našu spokojnosť a presadenie svojho práva. To je navonok „zbožná cesta“. Pri nej môže zohrať rolu aj Biblia. V skutočnosti je to „použitie Boha“ ako prostriedku slúžiaceho našim cieľom. Je to nebezpečná forma hriechu, ktorou je Boh degradovaný na peňažný automat. Vhodíme „mincu viery“ a čakáme, že vypadne to, čo sme si priali – veď sme investovali našu vieru. Teológ Elert povedal, že hriech je „udržiavanie stredovej pozície“ človeka. – Boh pri tom môže spolupracovať, dokonca hrať prvé husle. ale dirigentský pult sme si rezervovali pre seba. Dávame podnety a hovoríme: „Teraz máš pauzu, teraz hrajú iné nástroje, a teraz prosím piano, teraz forte, teraz ideš Ty, Bože!...“
Boh nie je iba „niečo nad nami, najvyššie sila, akýsi prvý hýbateľ. Veriť v niečo, je ako keď vidím na ulici cudzieho človeka. Viem, že existuje, ale nemám s ním nič spoločné. Nepozdravím ho, nerozprávam sa s ním.
V Bibili čítame: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. ... A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy. Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil.“ (Ján 1, 1 – 3 . 14 . 18)
„Povedal Mu Filip: Pane, ukáž nám Otca, a postačí nám to. Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne; keď nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!“ (Ján 14, 8 – 11)
Pramene: Kateřina Lachmanová: Karikatury Boha (vyd. KNA, Kostelní Vydří 2014); Siegfried Kettling: Kto si Adam? (vyd. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 2008)