Doba si pýta povzbudenie, nie apokalyptickú kritiku

Doba si pýta povzbudenie, nie apokalyptickú kritiku

Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú... bez lásky k dobru. Ty však zostávaj v tom, čomu si sa naučil a o čom si presvedčený, pretože vieš, od koho si sa (to) naučil. (2 Tim 3, 1 – 3, 14)

Pandémia. 1. kolo celoplošného testovania. Médiá chrlia informácie, čo všetko je zlé.

Že sa všade kopia hrozné chyby. Že to nedopadne dobre. Že...

Hovoril som si, prestanem to úplne sledovať. Nevyšlo mi to. Neviem, akých učiteľov si za svoje vzory zobrali mnohí moderátori, komentátori, publicisti či blogeri. Asi iných, ako som si vzal ja.

Neštudoval som žurnalistiku. No krásne štúdium zootechniky mi umožnilo stretnúť vzácnych pedagógov. Akademika Plesníka (95) , profesora Pšenicu (90) či profesora Bullu (75) a viacerých nemenovaných. Nie sú to len na slovo vzatí odborníci. Sú to predovšetkým úžasní ľudia. (Na fotografii počas výstavy Agrokomplex v roku 2017 s autorom tohto zamyslenia).

A skutočne len náhodou – akademik Plesník je evanjelik z Krajného, profesor Pšenica je evanjelik z Babinej a profesor Bulla - rodák z liptovského Bobrovca – je rímsky katolík, v rodokmeni a rodine ktorého sú tiež viacerí evanjelici.

Zrejme aj vďaka mojim učiteľom sa ako výskumník a publicista snažím na veci pozerať nielen pragmaticky či technokraticky. Ale aj ako človek. Snažiaci sa hľadať v udalostiach a vzťahoch hlavne, či vedú k dobru.

Preto som presvedčený, že aktuálna neľahká doba si vyžaduje oveľa viac povzbudenia, než nával neprimerane premotivovanej kritiky všetkého. Povzbudenia som v ostatných dňoch zaznamenal tri. Veľká vďaka Hospodinu za ne. Prvým bol rozhovor s olympijským víťazom Matejom Tóthom, jedným z mladých slovenských humanistov. Čítajte: https://sport.sme.sk/c/22517994/matej-toth-na-olympiadu-nepojdem-na-vylet-rozhovor.html

Druhým povzbudením pre mňa – zootechnika, bola reportáž vo večerných správach na TV Markíza 31.10. odvysielaná z PD Mestečko a z mliekarne v Považskej Bystrici. Redaktorka poukázala na dôležitosť fungovania prvovýroby mlieka a jeho spracovania deň čo deň a v každej dobe. Len vďaka tomu môžeme mať na stole vždy chlieb a mlieko naše každodenné.

Tretie a najväčšie povzbudenie. Svedectvo o tom,  ako jeden z mojich učiteľov – už spomínaný profesor Ján Pšenica pochopil, čo je v pandemickej dobe podstatné. Podpora a povzbudenie. A to má úplne iné starosti (o zdravie svoje a hlavne jeho dlhodobo chorej manželky – pomáha im aj naša Evanjelická zborová diakonia). Napriek týmto okolnostiam mi v prvý deň testovania na COVID – 19 prišiel od neho tento kultivovanou rukou napísaný krátky text:

„Vážená redakcia. Od začiatku časopisu Slovenský CHOV si vždy so záujmom prečítam všetky články. Nachádzam v nich informácie, ktoré ma zaujímajú, alebo aj potešia. Tak to bolo aj v tohtoročnom septembrovom čísle. Zaujala ma časť „Príbehy mladých ľudí, ktorých fascinuje chov hospodárskych zvierat“. Študentky a študenti stredných škôl pekne popisujú svoj vzťah k chovu zvierat a jeho genézu. Dokumentujú to aj priloženými fotografiami. Potešiteľné je vyznanie, že chcú ukázať, že aj oni mladí majú záujem o prácu v poľnohospodárstve a že sa za to nehanbia. To je záruka, že náš národ nezahynie a že budeme mať vždy aj naše kvalitné domáce potraviny. Fandím všetkým, ktorí majú takéto ciele a odhodlania.“

Skúsený človek – humanista. I v požehnanom veku 90 rokov mu je jasné, čo v ťažkej dobe poteší. Skúsme si z neho, i ďalších jemu podobných – vzácnych ľudí, akí pôsobili určite i na mnohých ďalších školách, brať príklady. Hlavne tí, ktorí ovplyvňujeme postoje a nálady v spoločnosti cez relácie, články či blogy.

Foto: Nina Pastieriková      

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.