Ako môže cirkevný zbor pomôcť pozostalým? (Pamiatka zosnulých)

Ako môže cirkevný zbor pomôcť pozostalým? (Pamiatka zosnulých)

Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen.

Slovo Božie je napísané v liste Galatským 6: 2 takto: „Jedni druhých bremená znášajte.“ Amen.

Milí bratia a sestry,

v dnešný deň spomíname na našich zosnulých; na to, čo sme spoločne prežili a čo pre nás znamenali. Taktiež ďakujeme Pánu Bohu za milosť, ktorú preukazoval našim milovaným počas života. Ďakujeme za ich láskavosť, trpezlivosť i starostlivosť. Zároveň myslíme aj na našu pominuteľnosť a večnosť; na to, že aj my kráčame v ústrety k nebeskému kráľovstvu, kde máme nádej stretnúť sa so svojimi blízkymi, ktorí nás na tejto ceste predišli.

Bratia a sestry, niet človeka, ktorý by nebol konfrontovaný so smrťou. Nielen so svojou vlastnou smrťou - uvedomujúc si svoju dočasnosť na tejto zemi – ale aj so smrťou svojich najbližších i vzdialených. Manželke zomrel životný partner, deťom zomrela matka, vnúčatám zomrel starý otec, priateľovi zomrela najlepšia kamarátka. Ako sa v takýchto chvíľach zachovať? Čo povedať smútiacim? Ako pomôcť pozostalým?

Dnes upriamime pozornosť na poslednú z vymenovaných otázok. Nepozrieme sa však na ňu z pozície jednotlivca, ale cirkevného zboru teda spoločenstva veriacich ľudí. Otázka teda znie: Ako môže cirkevný zbor pomôcť pozostalým?

Hneď v úvode musíme konštatovať, že poskytovanie pomoci pozostalým je jednou z úloh cirkvi. Pomoc slabým je jadrom učenia, ktorým sa Stará zmluva prihovára Izraelitom. Boží ľud je vyzývaný k starostlivosti o vdovy a siroty. Táto povinnosť sa zdôrazňuje aj v učení rannej cirkvi. Jakub (1:27a) píše: „Čisté a nepoškvrnené uctievanie Boha pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni.“ Apoštol tu hovorí o deťoch, ktoré stratili rodičov a o manželskom žiali. Práve tieto dve skupiny ľudí sú centrom Božieho záujmu celé stáročia.

Bratia a sestry, pomáhať pozostalým nie je výlučnou úlohou len kňazov v cirkevnom zbore. Je chybou domnievať sa, že len pár ľudí je povolaných poskytovať pastoračnú starostlivosť v zbore. Apoštol Pavol jasne hovorí: „Jedni druhých bremená znášajte.“ (G 6:2) Starať sa o sestry i bratov je pre každého člena cirkevného zboru privilégiom aj povinnosťou. To znamená, že nielen môžeme, ale aj musíme pre svoju sestru i svojho brata niečo urobiť. Nezanedbávajme biblický princíp všeobecného kňazstva všetkých veriacich.

Ako môže teda cirkevný zbor pomôcť? Formy pomoci môžu byť rôzne: účasť na smútočnom obrade, návšteva pozostalých, pomoc v praktických záležitostiach  atď. V túto chvíľu sa však zameriame na dva spôsoby, ktoré sú špecifikom cirkvi a ktoré poskytujú veľkú podporu smútiacim. Ide o:

  • modlitbu a
  • povzbudenie

1. Modlitba za pozostalých je vzácnym zdrojom útechy. Či už ide o osobnú modlitbu členov cirkevného zboru, alebo o verejnú modlitbu počas služieb Božích, alebo iných stretnutí. Obe sú prejavom spoluúčasti a lásky. Apoštol Jakub píše: „...navzájom sa modlite za seba...Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého.“ (5: 16) Taktiež Pavol vyzdvihuje dôležitosť modlitby v ťažkých životných situáciách: „On nás z takej smrti vytrhol a vytrhuje, a dúfame v Neho, že nás ešte aj bude zachraňovať, keď aj vy pomáhate modlitbou za nás...“ (2 K 1: 10 – 11)

Bratia a sestry, skutočnosť, že si na nás niekto spomenie, nie je len prínosom zo psychologickej stránky. Modlitba je aj prameňom duchovnej sily. Modlitba dokáže meniť ľudí i veci okolo nás. Pre mnohých je tento jav nepochopiteľný. Dokonca sa v posledných rokoch stal aj predmetom lekárskeho výskumu. Ten priniesol prekvapujúce výsledky.  Pacienti, ktorí sa modlili za seba, alebo za ktorých sa modlili iní sa zotavili po operácii alebo ťažkej chorobe rýchlejšie a lepšie, ako tí, ktorým chýbala podpora vo forme modlitby. Rovnako to platí aj pre priebeh zármutku.

Tu si však bratia a sestry, musíme dať pozor, aby sa z modlitby nestala rutina plná prázdnych fráz a neúprimných slov. Takáto modlitba stráca svoj účinok. Naša modlitba nech je otvorená, srdečná, plná pokornej dôvery a nádeje v Božiu pomoc a Jeho konanie.

Modliť sa môžeme nielen za smútiacich, ale aj spolu so smútiacimi. Je len samozrejmé, že v terajšej pandemickej situácii budeme brať na zreteľ vydané nariadenia vlády a opatrenia príslušných úradov. V budúcnosti však je potrebné myslieť aj na takého modlitby, pretože sú tiež veľmi nápomocné a cenné. Mnohí pozostalí ešte po rokoch spomínajú na vzácny čas spoločných modlitieb, ktoré im priniesli úľavu a potešenie.

2. Druhým špecifikom cirkvi, ktoré poskytuje pomoc pozostalým je povzbudenie. Slovo povzbudenie – v gréčtine parakaleo – má viac významov. Doslovne toto slovo znamená: „volať spoločne s“. Zahŕňa však v sebe aj poradenstvo, útechu, povzbudenie, posilnenie a starostlivosť.

Poskytovanie povzbudenia patrilo od nepamäti medzi základné poslanie cirkvi. V Písme Svätom nachádzame mnoho nasledovníkov Ježiša Krista, ktorí povzbudzovali ostatných. Napr. Barnabáš, ktorého meno dokonca znamená „syn povzbudenia“. Ďalej Tachikos, ktorého apoštol Pavol poslal ku Kolosenským, „aby vám potešil srdcia.“ (Kol 4:8) Filemónova láska potešila a povzbudila Pavla, lebo „brat môj, osviežuješ (doslovne „upokojuješ“)  srdcia svätých.“(Filem, v. 7)

Bratia a sestry, akým spôsobom môže cirkevný zbor povzbudiť pozostalých? Každý cirkevný zbor si môže nájsť svoje vlastné spôsoby, ako toto dôležité poslanie realizovať v praxi v súlade s miestnymi špecifikami a zvyklosťami.

Za regulárnych okolností cirkevný zbor môže poskytnúť pozostalým povzbudenie formou pastoračnej návštevy, pohostinnosti, výletov. Taktiež v podobe zabezpečenia právnickej, či ekonomickej služby, starostlivosti o deti a podobne.

V súčasnej mimoriadnej situácii spojenej s Covid - 19 sú vítané povzbudenia formou telefonických rozhovorov, sms –iek, emailovej komunikácie, chatovania, video nahrávok, atď. Buďme aj v tejto oblasti kreatívni a nápomocní.

Milí bratia a sestry, všetci členovia cirkevného zboru sú navzájom spojení tak, že „keď trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy.“ (1K 12:26) Túto solidaritu  - vzájomnú podporu - živí láska, ktorá pochádza od Boha, „lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.“ (R 5:5) A táto láska „ spája nás“ (2 K 5:14), aby sme sa spoločne (za seba) modlili a povzbudzovali tých, ktorí smútia. Týmito spôsobmi jedni druhých bremená znášajme. (G 6:2) Amen.

Pomodlime sa: 

Nebeský Bože, pozdvihujeme svoje oči k Tebe a ďakujeme Ti za našich zosnulých; za všetko, čo pre nás urobili; za spoločné chvíle radosti i bolesti. Prosíme, posilňuj všetkých spomínajúcich  a smútiacich mocou a prítomnosťou svojho Svätého Ducha. Nauč nás - jednotlivcov i spoločenstvá veriacich - v modlitbách myslieť na tých, ktorí žalostia a prichádzať k nim s povzbudením do každodenných dní. Veď nás cestou lásky a vzájomnej podpory. Zároveň nám pomôž pamätať aj na našu pominuteľnosť a sústrediť naše mysle i srdcia na večnosť. Amen.

ThDr. Janka Miháliková

- s použitím viacerých zdrojov

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.