Getsemanská záhrada sa spája s poslednými hodinami Ježišovho života. Prichádza tam preto, aby sa modlil so svojimi učeníkmi, ktorí to, žiaľ, pre svoju "únavu" nezvládli. Koniec koncov si Ježiš sám musel prejsť svojim zápasom, strachom a najvnútornejšou bolesťou.
Už viac ako mesiac fungujeme akoby v offline režime. Karanténa. Samota. Opustenosť. Apatia. Niektorí z tohto všetkého zažívame strach, obavy či bolesť. Napätie sa stupňuje. Túžobne si prajeme, aby to všetko skončilo. Aby sme sa mohli nadýchnuť "čerstvého a sviežeho vzduchu". Aby sme v týchto časoch, pre nás náročných, neostali sami. Aby sme pri sebe mali niekoho, kto nám pomôže sa cez toto obdobie preniesť. Iste, vďaka Bohu za deti, súrodencov, manželov/manželky. No v konečnom dôsledku "sami" musíme pracovať s tým, čo sa v nás odohráva. Nech je to už čokoľvek. Sami musíme nájsť tú istotu a naplnenie.
Preto skúsme i my, ako Ježiš, prísť v modlitbách pred Hospodina, rozpovedzme Mu všetko, čo v hĺbke nášho JA prežívame, čo nás bolí, z čoho máme strach alebo, že už nevládzeme či pochybujeme.
Božie slovo hovorí, že Ježišovi "sa ukázal anjel z neba a posilňoval Ho." (L 22, 43) Som naozaj presvedčený, že Boh bude prichádzať i k našim modlitbám a budem nás posilňovať a dávať istotu svojej prítomnosti. Jedine On to dokáže!
Nech čas koronavírusu - čas, možno strachu, obáv či neistoty, je časom, v ktorom budeme môcť od tohto všetkého zažívať oslobodenie a skutočnú nádej, že to, čo príde, bude len lepšie.