Nádej 20/21

Nádej 20/21

To čo dnes končí,
nech vojde v spánok, ako zabudnutý sen
Rok 20-ty posledný valčík tančí,
v ňom niečo krásne, aj samota, trápenie, deň po deň.

Bolo ťažko, bolo smutno, 
nejedno líce slza obmyla.
Potom však slnko na modré nebe vyšlo,
v duši sa nádej zrodila.

To človek z hrudy stvorený
znovu dostáva miesto na zemi.
Do vienka pribalená nádej.
Nájde On svoje miesto v nej?

Otvárame Ti svoju náruč Rok Nový,
ruky sa trasú, že či sme hotoví?
Poučiť sa z tých svojich, vlastných chýb,
ako nevojsť v siete, sťa kŕdeľ rýb.

Láska, viera, nádej - zabudlo si tvorstvo?
Vezmi si každý za svoj diel.
Zmeň hojnosť stola svojho,
za pokoj v duši - nový cieľ.



Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.