Na kolenách

Na kolenách

Do prachu zeme na kolená padám,

ruky vystieram, v tichu Teba hľadám,

pohliadnem k nebu a nie bez nádeje.


Keď sa telo a duch vo mne hádajú,

a myšlienky spočinúť mi nedajú,

len v Tebe moje srdce pookreje.


Ty i z ruín buduješ život nový,

duši krehkej uľavíš v nepokoji,

cestu pravú osvecuješ v temnote.


Kiež Bože láska v srdci mojom vzplanie,

nech utíchne nárek a bedákanie,

a dáš mi nájsť opäť zmysel v živote.