Do prachu zeme na kolená padám,
ruky vystieram, v tichu Teba hľadám,
pohliadnem k nebu a nie bez nádeje.
Keď sa telo a duch vo mne hádajú,
a myšlienky spočinúť mi nedajú,
len v Tebe moje srdce pookreje.
Ty i z ruín buduješ život nový,
duši krehkej uľavíš v nepokoji,
cestu pravú osvecuješ v temnote.
Kiež Bože láska v srdci mojom vzplanie,
nech utíchne nárek a bedákanie,
a dáš mi nájsť opäť zmysel v živote.