Hriešni sme, Bože,
Ty však máš nás rád,
hoc často nevieme Ti
srdce svoje odovzdať.
Vzhliadaš na naše poklesky,
vedomé hriechy - viny,
možno niekedy nechceme,
bys’ videl naše prečiny.
Dnes v srdca tichosti
kľakneme si pred oltár,
na to miesto pokánia,
pred Tvoju Božiu tvár.
Tam úľava príde,
do duše sa rozhostí,
vieme, že dáš nám kus
zo svojej milosti.
Kľačiac tam ticho,
v mysli nám vanie,
že napriek prehreškom
máš pre nás zmilovanie.
V duchu znie istota,
Bože, Tys’ jediný,
kto napriek všetkému
odpúšťa nám viny.
Prosíme o odpustenie,
vrúcne sa kajáme,
keď Kristovo telo a krv
z lásky a dobroty prijímať máme.
My Ti, Bože, sľúbime, že verní budeme,
a keď v živote občas zblúdime
a v zhone dní na Teba pozabudneme,
tak znova pred oltár kľaknúť si prídeme
a pred Tvojou tvárou kajať sa budeme.