Kadiaľ ísť

Kadiaľ ísť

Aké neisté je ľudská dúfanie,

srdce kolíše, nestála je viera;

strach, že do života vstúpi sklamanie,

trstinu láme, o radosť oberá.


Polámané krídla, stratené nádeje,

predstavy sa rúcajú, kadiaľ teraz ísť?

Čo zdalo sa byť isté, zrazu klamné je,

zmätok v duši nabáda z pravej cesty zísť.


Keď knôt viery už takmer vôbec netlie,

kto vylieči moju biedu, za kým ísť?

Ako vták som svoj život poňal vzletne,

predsa mi na pomoc ponáhľaš sa prísť.


Bolesť v srdci mierniš balzamom viery,

Ty osvetľuješ, Kriste, cestu v temnote;

pozdvihneš toho, čo sa Ti zverí,

potešuješ, dávaš nádej v živote.