Báseň pri pohrebe Rastislava Hvožďaru

Báseň pri pohrebe Rastislava Hvožďaru

Ó náš Pane milostivý,
poteš srdcia zarmútených,
a odpusť nám viny.

Keď Svojho služobníka Rastíka si povolal,
no nám smutno na srdci je,
keď sa s ním lúčime.

Ach bolí táto strata,
pomôž ranu zahojiť,
daj nám silu Svojho pokoja.

Plač ovládol oči naše zaliate slzami,
a smútok, žiaľ, bôľ na srdci máme,
k Tebe Bože sa utiekame.

Ty Pane nádejou nám buď,
že u Teba vo večnosti,
budeme žiť spoločne v radosti.

Hoc smutný je tento deň,
čo zahalil smrti mrak,
je to už raz tak.

Bolí nás odchod blížneho, brata, kamaráta,
ktorý mal tak veľa snov, túžob nesplnených,
a tak zavrela sa kniha jeho vzácneho života.

No večne bude žiť u Teba,
i v srdciach našich,
stále živé spomienky zostanú.

Vďaka Bože, vďaka vrúcna,
za jeho lásky plnú náruč,
a povzbudivé slovo do každého času.

Za jeho službu, za jeho činy,
bude s Tebou naveky,
Bože milý. Amen.