Som vyzbrojený

Som vyzbrojený

Ef 6, 10-18; 2Tim 3, 16-17
„Napokon posilňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte sa do plnej Božej výzbroje, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla.“ Ef 6, 10-11

Deti sú úžasne tvorivé. Keď napr. vidia hŕbu kartónových trubičiek, vedia ich pretvoriť na teleskop alebo napr. z hromady prikrývok dokážu postaviť pevnosť. Pri maľovaní musí byť neporiadok a vyfarbovanie je najlepšie, keď ide aj za okrajové čiary. Pozrú sa na mraky a vidia v nich tvary zvieratiek a keď sa hrajú s kockami, dokážu vytvoriť celé svety a nekonečné príbehy. Krása pre nich nespočíva v dokonalosti, ale v skúsenosti. Pre nás dospelých môže byť ťažké byť tvoriví. Naše skúsenosti, pochybnosti a zlyhania nám bránia tvoriť len tak pre radosť. Ak nie sme schopní urobiť to perfektne, pýtame sa, či má zmysel sa do toho vôbec púšťať. Krásu svojho diela dokážeme vnímať často iba vtedy, ak ju potvrdia aj druhí.

V Ježišovi sme vyzbrojení robiť dobré skutky, ktoré nám Boh pripravil. Boli sme tvorivo naplánovaní, aby sme naplnili plány a ciele, ktoré Boh pripravil presne pre nás. To, čo Boh tvorí, je krásne. Môžeme priniesť Bohu slávu a česť, keď prijmeme svoju identitu a službu, ktorú pre nás pripravil. Boh nás vyzbrojí do služby. Nie preto, aby by sme ju dokázali vykonávať dokonale, ale vďaka tomu, že sme Jeho stvorením - majstrovsky, tvorivo a zámerne vytvorení.

Boh nás ale taktiež vyzbrojil, aby sme dokázali obstáť a brániť sa voči úkladom, útokom tela, diabla a tohto sveta.

Pred čím sa najviac  bránime???

Pred kritikou – možno sme boli tak často zranení, že už nedokážeme rozlíšiť ani objektívnu kritiku, ani ju dať

  • Pred minulosťou – modely správania, ktoré sme videli na svojich rodičoch a vo svojich rodinách a nejako automaticky  sme ich skopírovali; máme strach, že by sa nám mohli stať veci, ktoré sa diali či dejú v našej rodine, divné veci, možno až kliatby, ani nechem hovoriť, čo sa dialo kedysi, hanbíme sa za svojich predkov
  • Pred vzťahmi  – až príliš veľa sklamania a zrady, až príliš to bolí pred niekým sa otvárať a niekomu dovoliť nahliadnuť do vlastného srdca – láska je riziko, pravá láska občas dosť bolí
  • Pred sebou – vidím to na študentoch – silácke správanie alebo vyzývavé chovanie

PRETO TAK ČASTO ÚTOČÍME – najlepšia obrana je útok – hlavne keď niekto zatne do živého – nedokážeme pripustiť, že niekde je problém a že ho mám ja, nedokážeme prijať ani objektívnu kritiku a snahu o pomoc, tam, kde zlyhávame. Pritom zabúdame, že nebojujeme proti ľuďom, ale proti duchovným mocnostiam, veľmi reálnym a nebezpečným. A v tomto boji obstojíme iba v plnej Božej výzbroji a jedine v Božej blízkosti, so srdcom pokory a chvály a s očami upretými na Pána Ježiša. 

A detto je našou povinnosťou a zodpovednosťou viesť modlitebný duchovný zápas na našich žiakov a študentov, za našich kolegov, ktorí sa trápia, sú v útlaku, strachu či v ťažkých životných situáciách.

Nájdime si čas  a rozjímajme nad týmto textom:

„Veď hoci žijeme v tele, nevedieme boj podľa tela. Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi, a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým vaša poslušnosť nebude úplná.“2Kor.10,3-6

Modlitba: Pane, ďakujem Ti, že si ma stvoril, dal si mi zmysel a vyzbrojil si ma do služby, ktorú si určil pre môj život. Si nekonečne tvorivý. Tento týždeň sa modlím o schopnosť vytvoriť niečo krásne len pre Teba, na oslavu svojej identity v Tebe. Amen.

Pieseň na povzbudenie

https://www.youtube.com/watch?v=Qmfy9DQzbbM