Vzťahy sú pre mladých ľudí na prvom mieste

Vzťahy sú pre mladých ľudí na prvom mieste

Mladí ľudia v ekumenickom hnutí

Rozhovor s Andrejom Lackom, teológom a doktorandom, ktorý zastupuje ECAV v Komisii mladých Svetovej rady cirkví

Čo ťa priviedlo k ekuméne?
Prvý krok bol v zime 2020, tesne pred Covidom, keď nám, mladým ľuďom, Evka Guldanová dala do pozornosti konferenciu mladých z rôznych európskych cirkví, ktorú v Kodani organizovala Dánska cirkev. Stretol som tam rovesníkov z Portugalska, Fínska aj z ďalších krajín celej Európy. Boli sme všetci spojení Kristom, no každý z nás vzťah s ním prežíval úplne inak, v úplne inom kontexte, a to ma vtedy naozaj oslovilo. Odvtedy som sledoval ďalšie podobné ponuky a zistil som, že keď je človek raz v tejto sieti, dostáva stále nové príležitosti a kontakty. Letná stáž v USA či moje štúdium v Nemecku rozširujú moje horizonty dodnes.

Odvtedy si bol na viacerých veľkých podujatiach, napríklad ako steward na Valnom zhromaždení Svetovej rady cirkví v roku 2022 v Karlsruhe v Nemecku a o dva roky neskôr už ako vedúci stewardov na Valnom zhromaždení Spoločenstva protestantských cirkví v Európe v Sibiu v Rumunsku. Čo ti z toho všetkého najviac utkvelo?
Mám dve spomienky. Tá „oficiálna“ je z Karlsruhe, kde som bol súčasťou liturgického tímu. Pripravovali sme otváracie a záverečné bohoslužby, na ktorých bolo vyše štyritisíc ľudí. Videl som naživo, čo všetko svetová cirkev vlastne je, od nemeckých chorálov po hudbu a tanec z Oceánie. Ľudia, ktorí dovtedy poznali len svoj päťkilometrový ostrov v Tichom oceáne, prišli do Nemecka, priniesli si vlastné hudobné nástroje a tradičný tanec a spolu sme oslavovali Boha. To bolo naozaj silné.
Tá druhá je osobnejšia. V Karlsruhe som sa chcel spoznať s Martinou Viktóriou Kopeckou z Husitskej cirkvi, o ktorej som dovtedy iba počul. Kamarátovi Jussimu, farárovi z Fínska, ktorý teraz pôsobí v Rotterdame, som ju dokonca ukázal na fotke a povedal mu, že sa s ňou musím zoznámiť. Večer po jednej z pobožností sme spolu čakali na metro a zrazu tam stála presne ona. Odvtedy sme dobrí priatelia a kedykoľvek som v Prahe, zastavím sa u Husitov.

Ekuména sa ti teda vpletá aj do súkromného života?
Tak určite! Na jednom z ekumenických stretnutí som sa zoznámil aj s mojou priateľkou Sarou. Pochádza z Nemecka, z takzvanej zjednotenej (uniert) cirkvi, ktorá spája reformovanú a luteránsku tradíciu. Luteránska liturgia, ako ju poznáme v ECAV, znie pre ľudí z týchto cirkví už takmer katolícky. Na druhej strane, hovorená liturgia reformovaných a zjednotených cirkví sa javí luteránom ako predčítavaný text. Aj vďaka tejto skutočnosti si lepšie uvedomujem, že ekuména nie je len o rozdieloch medzi cirkvami rôznych vyznaní, ale aj o rozdieloch medzi cirkvami toho istého vyznania v rôznych krajinách. Aj to, čo som ja bral ako úplne bežné, pre iných bežné vôbec nemusí byť.

Prečo si myslíš, že sú medzinárodné ekumenické podujatia pre mladých ľudí príťažlivé, a prečo je podľa teba dôležitá aj samotná snaha o jednotu kresťanov?
Čím som starší, tým viac vidím, že najdôležitejšie sú vzťahy. Spoznávať ľudí z celého sveta, ktorí veria v Boha, je podľa mňa viac než čokoľvek iné, a mnohé z priateľstiev, ktoré v rámci ekumény vznikli, fungujú dodnes. A tá snaha o jednotu má aj celkom praktický rozmer. Dnes to berieme ako samozrejmosť, ale pred rokom 1973 by napríklad nebolo možné ísť na Večeru Pánovu do reformovaného kostola. Vďaka snahe o jednotu môže dnes ordinovaný absolvent evanjelickej teológie zo Slovenska slúžiť takmer v ktoromkoľvek protestantskom kostole na svete. Nejde teda iba o to, že sa ľudia spoznávajú, ale aj o to, že si cirkvi majú navzájom čo ponúknuť, čo vedie k jednote, ktorú dnešný svet naozaj veľmi potrebuje.

Aktuálne zastupuješ ECAV v jednej z komisií Svetovej rady cirkví s názvom „Mladí ľudia v ekumenickom hnutí“. Čomu sa táto komisia venuje?
Centrálny výbor Svetovej rady cirkví (SRC) má medzi valnými zhromaždeniami niekoľko komisií, napríklad Komisiu pre vieru a poriadok, Komisiu pre zapojenie ľudí so zdravotným obmedzením alebo Komisiu zástupcov pôvodných obyvateľov (indigenous people). Jednou z nich sme aj my, mladí ľudia. Hlavnou témou po Karlsruhe je zjednotenie v Kristovej láske a mieri, fungujeme pod mottom „Púť spravodlivosti, zmierenia a jednoty“. Konkrétne naša komisia mladých sme napríklad založili WhatsApp skupinu pre mladých ľudí v ekumenickom hnutí, kde sa informujeme o rôznych podujatiach, raz mesačne posielame krátke zamyslenie alebo podnety na modlitbu, podobne ako to robí Svetová rada cirkví vo svojich newslettroch.
(Pre registráciu klikni na link: bit.ly/ypemnetwork)
Organizujeme tiež každoročne Ekumenický medzinárodný deň mladých, tento rok formou online stretnutia, počas ktorého si mladí z celého sveta zdieľajú svoje príbehy, majú krátke zamyslenie a spoločne sa modlia. Tohtoročná téma bola „Creating healing spaces“, teda vytváranie priestorov na uzdravovanie našich zranení. Okrem toho píšeme blog, prispievame na sociálne siete SRC a spolupracujeme aj s ostatnými komisiami. Minulý rok sme napríklad písali o tom, ako mladí ľudia v cirkvi vnímajú jednotu Nicejského vyznania viery po 1700 rokoch od jeho vzniku.

Ako táto komisia funguje? Ako často sa stretávate?
Veľká skupina má okolo tridsať ľudí. Naživo sa stretávame trikrát medzi dvoma valnými zhromaždeniami. Jedno stretnutie sme mali na Filipínach v roku 2024, v novembri nás čaká Ghana a pred ďalším valným zhromaždením budeme mať ešte jedno. Máme aj štyri pracovné skupiny, z ktorých práve jednu vediem. V mojej pracovnej skupine „Teológia a duchovný život“ spolupracujeme s Komisiou pre vieru a poriadok SRC. Sme len piati a stretávame sa každý mesiac online.

Čo ťa na tejto práci najviac napĺňa?
Znova vzťahy. Informácie o vzdialených kútoch sveta si dnes viem dohľadať sám, no prežívať spoločenstvo naživo je niečo úplne iné. Keď sme boli na Filipínach, videl som úplne inú cirkev a prostredie, ako poznám z Európy, a to mi dáva úplne iný pohľad na svet aj na cirkev. Ľudia tam naozaj žijú v duchu „blahoslavení chudobní“. Nemajú takmer nič a vedia sa úprimne tešiť z kila ryže. Niektorí tamojší kresťania sú dokonca prenasledovaní pre svoju vieru. Keď som po návrate domov pustil konfirmandom video s ich pozdravom, slová z Novej zmluvy pre nich zrazu dostali úplne iný, veľmi konkrétny význam. Uvedomiť si, ako žijú moji bratia a sestry na druhej strane sveta, je niečo, čo ma pri každom takomto stretnutí znova zasiahne. 

Nie sú toľké vzťahy a neustále nové stretnutia niekedy aj vyčerpávajúce?
Aj keď to na mne možno nevidno, v skutočnosti som veľký introvert. Myslím si, že každý si musí nastaviť vlastné hranice a vedieť rozoznať, kedy má už dosť. Po každom takomto podujatí naozaj potrebujem čas iba pre seba, byť sám, v tichu, čítať knihu alebo sa odreagovať v záhrade s kvetmi, ktoré pestujem. Je úplne v poriadku povedať sebe aj ostatným, že práve teraz potrebujem chvíľu pre seba.

Je členstvo v komisii v niečom náročné?
Určite časovo. Tak ako všetky, aj naša komisia má ešte množstvo podskupín, ktoré sa venujú príprave materiálov na online i prezenčné stretnutia. Často prichádzajú žiadosti spraviť niečo navyše – zamyslenie, modlitbu, biblický impulz. Udržať sa vo viacerých paralelných úlohách môže byť náročné. 
Často majú ľudia z rôznych častí sveta úplne inú predstavu o tom, ako veci majú fungovať. Na Filipínach sme napríklad bežne začínali o dvadsať až štyridsať minút neskôr ako bolo uvedené v programe. Často je pre nás výzva zosúladiť sa, no zároveň takéto skúsenosti človeka aj nehorázne obohatia.

Vo Svetovej rade cirkví je zastúpených naozaj veľa rôznych cirkví, ktoré sa nie vo všetkom zhodnú. Ako sa vôbec rozhoduje? Ide o názor väčšiny?
Nie, snažíme sa dosiahnuť stopercentnú zhodu všetkých. Používame na to modrú a oranžovú kartičku, oranžová znamená súhlas, modrá nesúhlas. Na návrhu pracujeme dovtedy, kým sa nezhodneme podľa možností úplne všetci. Keď to inak nejde, dáme si pauzu v rokovaní, a strávime chvíľu ticha v modlitbe, či v načúvaní Duchu Svätému. Takisto sa aj všetky naše stretnutia začínajú modlitbou. Táto metóda má aj svoju odvrátenú stránku, lebo niekedy ide viac o výber správnych slov než o samotné činy za nimi. No pri väčších rozhodnutiach, ako to bolo napríklad počas rokovania o vojne na Ukrajine na valnom zhromaždení v Karlsruhe, naozaj funguje, že je vypočutý každý jeden hlas, aj za cenu niekoľkohodinových rokovaní.

Akým výzvam komisia čelí a čo by si z jej práce najradšej priniesol na Slovensko?
Okrem spomenutých kultúrnych rozdielov sú značnou prekážkou víza. Keďže členmi a členkami komisie sú ľudia z celého sveta, mnohí z nich potrebujú víza na pricestovanie do globálneho severu – keďže ide o veľmi zdĺhavý proces, väčšinou volíme na prezenčné stretnutia destinácie globálneho juhu. Ďalšia výzva je preniesť to, čo zažívame na medzinárodnej úrovni, aj sem domov. Mnohí ľudia v cirkvi, dokonca aj študenti teológie, nemajú veľkú predstavu o tom, čo je Svetová rada cirkví. Práve toto premostenie, aby sme videli, že cirkev je oveľa väčšia ako náš vlastný zbor a naša národná cirkev, by som chcel priniesť najviac.

Máš nejakú ekumenickú skúsenosť priamo zo Slovenska?
Aj u nás vie ekumenizmus fungovať skvele. Ako vždy, závisí jeho úspech od zainteresovaných ľudí. Napríklad, v jednej dedinke pri Tornali som počas výpomoci mohol kázať v reformovanom kostole – veriaci oboch cirkví (evanjelici a.v. a reformovaní) si tam delia jeden kostol. Pred päťdesiatimi rokmi ťažko predstaviteľná vec, dnes si farári i farárky vedia bez problémov pomôcť aj sa vzájomne zastúpiť. Takéto na prvý pohľad malé veci úplne stačia na to, aby človek cítil, že sme spolu a nie proti sebe.

Ako môžeme my na Slovensku podporiť prácu tvojej komisie alebo Svetovej rady cirkví?
Najviac pomáha jednoducho udržiavať kontakt. Svetová rada cirkví aj ďalšie organizácie posielajú pravidelné newslettre, ktoré pomenúvajú aktuálne problémy vo svete a vyzývajú k modlitbe alebo k podpore konkrétnych projektov. Podľa mňa je základ vedieť, že nie sme kresťania len tu doma, ale na celom svete a že tieto radosti aj starosti môžeme prežívať spoločne.
  
Ako zažiť podobnú ekumenickú skúsenosť?
Ak vás rozhovor s Andrejom oslovil a chcete sa aj vy zapojiť do ekumenického diania, sledujte informácie Ekumenického výboru na stránke ECAV alebo sa ozvite priamo nám na adrese ekum.vybor@ecav.sk.
Ekumenický výbor ECAV pre vás aktuálne pripravuje:
 
Pripravili členky Ekumenického výboru ECAV:
Eva Guldanová (predsedníčka), Júlia Pastierovičová a Gabriela Trepáčová.
Celý rozhovor nájdete na YouTube kanáli ECAV s vami pod názvom „Mladí ľudia v ekumenickom hnutí“.
 
Chcete podporiť prípravu ekumenických aktivít a materiálov na Slovensku? Budeme vám vďační za Váš milodar na tento účel. Poslať ho môžete na účet ECAV: SK12 1111 0000 0017 3206 4004, variabilný symbol 663 663. Srdečne ďakujeme.