Stretnutie ekumenických tajomníkov členských cirkví Konferencie európskych cirkví
20. - 22. októbra 2026 sa v Prahe konalo pravidelné výročné stretnutie ekumenických pracovníkov cirkví združených v Konferencii európskych cirkví (CEC). ECAV na stretnutí reprezentovala predsedníčka Ekumenického výboru Eva Guldanová. Stretnutie sa nieslo pod témou „Európa a cirkvi v meniacom sa svete“.
Po úvodnej pobožnosti, ktorú viedol pracovník CEC Peter Pavlovič z našej cirkvi, privítal účastníkov Pavel Pokorný, synodný senior Českobratskej cirkvi evanjelickej (ČCE), ktorý je zároveň predsedom Ekumenickej rady cirkví v Českej Republike. ČCE spolu s CEC hosťovala a organizovala tohtoročné stretnutie, ktoré sa konalo v kostole ČCE v Prahe na Smíchově.
Pavel Pokorný vo svojom pozdrave v súvislosti s témou stretnutia pripomenul, že „kedykoľvek cirkvi ignorovali zmeny, ktoré sa diali okolo nich, zlyhávali pri zvestovaní evanjelia“. Prítomných následne privítal miestny brat farár Jonatan Hudec. Vysvetlil ako cirkevný zbor ČCE v Prahe na Smíchove ponúkol svoje jedinečné priestory miestnej občianskej komunite prostredníctvom projektu komunitného priestoru. Komunitný priestor, ktorého súčasťou je ich kostol, sa tak stáva mostom medzi cirkvou a svetom.
V mene CEC účastníkov privítal generálny tajomník CEC Frank-Dieter Fischbach. Povedal, že cirkvi dnes pôsobia uprostred sekularizovanej spoločnosti, ktorá už nerozumie jazyku cirkví. CEC sa preto dlhodobo venuje téme „public theology“ – teológie pre verejnosť, ktorá sa usiluje vyjadrovať sa vo svete takým spôsobom, aby nám svet rozumel, resp. aby sme boli pre svet zrozumiteľní.
Frank-Dieter Fischbach následne predstavil zástupcom cirkví témy a aktivity, ktorým sa CEC venovala v poslednom období. V septembri tohto roku sa vo Frankfurte konalo stretnutie predstaviteľov Konferencie európskych cirkví a Rady európskych [katolíckych] biskupských konferencií (CCEE). Venovalo sa prijímaniu a implementácii aktualizovanej Ekumenickej charty.
Pilierom práce CEC v posledných rokoch je program „Cesty k mieru“ (Pathways to peace). V rámci tohto programu sa konali dve konferencie – v decembri 2024 vo Varšave a v decembri 2025 v Helsinkách. Pod programom „Cesty k mieru“ aktuálne bežia 3 projekty: „Teológia v akcii“, ktorý prebieha v Kyjeve, „Ekleziológia cez optiku cirkevných dejín“, ktorý zastrešuje inštitút v Ľvove a venuje sa otázke, ako cirkvi na svojich teologických školách vyučujú o iných cirkvách a ako toto prispieva k zblíženiu medzi cirkvami alebo vyostrovaniu konfliktov či polarizácii. Zástupcovia CEC tiež opakovane navštevujú cirkvi na Ukrajine a prijímajú návštevy z týchto cirkví.
CEC sa naďalej venuje práci v oblasti ľudských práv, zvlášť čo sa týka slobody náboženstiev a presvedčenia. V tejto oblasti má CEC nového tajomníka - Joba van Lobensteina, a v krátkej dobe začne svoju činnosť komisia CEC venujúca sa slobode vierovyznania a ľudským právam.
CEC naďalej v mene cirkví rozvíja spoluprácu s Európskymi inštitúciami, posledne viedla dialogický seminár pre poslancov Európskeho parlamentu na tému umelej inteligencie. V uplynulom období sa takisto venovala situácii v Grónsku, ktoré sa ocitlo pod tlakom USA. CEC vyjadrila podporu cirkvám v Grónsku.
Generálny tajomník Frank-Dieter Fischbach tiež informoval účastníkov o pripravovanom Valnom zhromaždení CEC, ktoré je plánované na začiatok mája 2028 v Aténach.
CEC rôznorodým spôsobom podporuje cirkvi na Ukrajine v ich náročnej situácii uprostred zúriacej vojny. Zaoberá sa témou ochrany a rekonštrukcie zničených chrámov a miest náboženského stretávania. Venuje sa tiež otázke vstupu Ukrajiny do Európskej Únie. Predovšetkým však pravidelne na svojich stretnutiach dáva priestor zaznieť hlasom ukrajinských cirkví.
Prvý deň stretnutia v Prahe zavŕšila panelová diskusia so zástupcami troch ukrajinských cirkví. Zaznelo v nej, že od začiatku vojny vo februári 2022 dodnes bolo na Ukrajine zničených alebo poškodených 702 kostolov (pravoslávnych, katolíckych, a protestantských) a 51 ďalších náboženských objektov – modlitební, škôl, inštitúcií – kresťanských i iných náboženstiev. Len v tomto roku dopadlo na Ukrajinu z Ruska už 2000 rakiet a 63000 dronov. Obce pod ruskou okupáciou okamžite menia meno z ukrajinského na ruské, takisto sa bezodkladne mení vzdelávanie v školách. Uprostred bolestnej situácie si cirkvi kladú otázku, ako by mal vyzerať mier, o ktorý sa krajina usiluje. Napriek hrôzam cirkvi prežívajú hlbokú vzájomnú blízkosť a vzájomnú pomoc. Žijú spolu „existenciálny ekumenizmus“. Chcú zostať spolu, bojovať spolu, znovu vybudovať krajinu spolu. Vnímajú, že polarizácia prebieha viac v Európe, kde nie je vojna, ako na Ukrajine. Veľmi jasne si uvedomujú svoju misiu: načúvať, prinášať nádej, usilovať sa o spravodlivý mier. Mnohí ľudia, mnohí veriaci si kladú existenciálnu otázku: „Kde je Boh po udalostiach v Buči?“. V takejto situácii cirkvi vnímajú, že sú chvíle, keď ich zodpovednosťou na prvom mieste nie je kázať, ale počúvať a byť blízky.
V druhom kole panelovej diskusie vystúpili so skúsenosťami zo svojho kontextu zástupcovia cirkví z Cypru, Dánska a Islandu. Predstaviteľ Dánska hovoril o hlase cirkví počas krízy, keď americký prezident chcel získať Grónsko do vlastníctva USA. Zásadné bolo autentické kresťanstvo a posolstvo grónskej evanjelickej biskupky Paneeraq Siegstad Munk. Dánsky predstaviteľ zdôraznil silnú úlohu formácie v prostredí cirkvi, ktorú mal aj dánsky diplomat, ktorému sa podarilo vyjednať dohodu s USA, ktorá upokojila situáciu.
Dopoludnie druhého dňa stretnutia bolo venované aktualizovanej Ekumenickej charte. Ekumenická charta, spoločný dokument CEC a CCEE, slávi tento rok 25. výročie. V predchádzajúcich rokoch prebehol celoeurópsky proces revízie Charty, do ktorého sa zapojil aj Ekumenický výbor ECAV. Aktualizovaná charta bola podpísaná predstaviteľmi CEC a CCEE minulý rok v novembri v Ríme.
Predstavitelia cirkví z Nórska, Fínska, Švajčiarska a Rumunska zhodnotili proces revízie a aktualizovanú verziu a podelili sa s účastníkmi stretnutia o spôsoby, ako je Charta prijatá a implementovaná v ich krajinách. Ocenili väčší dôraz v aktualizovanej charte na zmierenie, vnímané ako cieľ a proces zároveň. Beate Fagerli z Nórska ocenila posilnenú tému ochrany Božieho stvorenia, ktorá sa na ekumenickej scéne tento rok prejavila schválením širokým konsenzom nového ekumenického liturgického sviatku – Dňa stvorenia.
Zástupca Pravoslávnej cirkvi z Fínska poznamenal so sklamaním, že sa v Charte nevyskytuje dôležité slovo „synodalita“. Ocenil však prítomnosť termínu „koinonia“, ktoré je pre pravoslávnych vyjadrením toho, čo je podstatou cirkvi. Viditeľnou formou koinonie je práve synodalita. Pripomenul aj úzku prepojenosť synodality a ekumenizmu, ktoré sa navzájom potrebujú a dopĺňajú. Dotkol sa aj témy ochrany Božieho stvorenstva, keď povedal, že súčasná ekologická kríza je aj krízou duchovnou.
Martin Hirzel, zástupca Protestantskej cirkvi vo Švajčiarsku vyzdvihol tému Európa a mladí ľudia. Téma miesta mladých ľudí v cirkvi je v aktualizovanej Ekumenickej charte posilnená, čo je skutočné pozitívum. Tento záväzok treba teraz premeniť na skutky a dať mladým ľuďom priestor aj pri rozhodovacích procesoch. Zdôraznil tiež potrebu sebareflexie cirkví, a vyznania zlyhaní cirkví, ktoré sú takisto v tomto európskom ekumenickom dokumente posilnené. Povedal: „Európa nepotrebuje cirkvi, ktoré hovoria o hodnotách, ale cirkvi, ktoré hodnoty žijú.“
Cristian Sonea z Rumunskej pravoslávnej cirkvi kládol otázku, čo sa bude ďalej diať s Chartou po jej podpise v Ríme. Apeloval na to, že je dôležité vychádzať realisticky zo života radšej ako z dokumentov. Našou úlohou je preniesť Chartu do života.
Po príspevkoch panelistov nasledovala živá diskusia, v ktorej viacerí zdôrazňovali potrebu Chartu žiť, nielen mať na papieri, prepojiť ju s tým, čo už cirkvi robia a budovať na tom. Charta ponúka holistický program pre budovanie a posilňovanie ekumény na mnohých úrovniach. Podľa viacerých diskutujúcich by bolo dobré Chartu implementovať zameraním sa na jednotlivé kapitoly a tie postupne budovať a uvádzať do života. Predstavitelia cirkví z rôznych kútov Európy sa v diskusii podelili o to, v ktorých oblastiach sa im darí v uvádzaní Charty do života v ich kontexte.
Ďalšie dva tematické bloky sa venovali výzvam dnešnej spoločnosti a reakcii cirkví, a dialógu cirkví s politikou. Prostredníctvom videopozdravu sa prítomným prihovoril predseda senátu ČR Miloš Vystrčil, ktorý povedal: „Výzva pre cirkvi i pre politikov je podobná: našou spoločnou úlohou je snažiť sa porozumieť premenám sveta v širších súvislostiach a súčasne nestrácať kontakt s každodenným životom konkrétnych ľudí; načúvať ich obavám, brať ich vážne, a nenechávať ich napospas tým, ktorí z ľudskej neistoty vytvárajú nástroj rozdeľovania spoločnosti. ... obhajoba dôstojnosti človeka, slobody a pravdy zostáva našou hlavnou spoločnou úlohou a zodpovednosťou.“
Sestra Francesca z rehole benediktínok pripomenula, že Benedikt z Nursie neovplyvňoval politikov ani neviedol vojny. Namiesto toho budoval spoločenstvá, vytváral ostrovčeky pokoja, bezpečné miesta a priestor pre ticho, kde sa ľudia venovali modlitbe a práci, a prenikali do hĺbok Božieho slova. To je to, čo aj dnešná spoločnosť od cirkví potrebuje. Vyjadrila potrebu, aby sa cirkvi vrátili k životu ako spoločenstvá namiesto budovania a posilňovania fungovania ako inštitúcie.
Benjamin Roll, mladý farár ČCE a aktivista pripomenul, že globálne problémy sú aj problémami cirkví. Úlohou cirkví nie je vyriešiť tieto problémy a krízy, ale byť súčasťou riešenia, participovať na ňom. Úloha cirkví je tiež čeliť metakríze nádeje v dnešnej spoločnosti. Katolícky kňaz a profesor Tomáš Petráček doplnil: „Prítomnosť kresťanských hodnôt sa nemá posudzovať podľa počtu krížov v našich školách, ale podľa toho, ako tieto hodnoty žijeme.“
Prof. Karel B. Müller zdôraznil, že jednota v rôznosti bola po mnohé roky sloganom Európskej únie. Dnes máme obrovskú rôznosť, zabudli sme však na jednotu – potrebujeme sa k nej vrátiť. Potrebujeme sa naučiť takej rôznosti, ktorá buduje sociálnu súdržnosť a nie rozdelenie.
Prezentácie ako zlatá niť spájal dôraz na aktívne občianstvo, kde cirkvi zohrávajú úlohu tých, ktorí formujú ľudí, vyzbrojujú ich hodnotami, schopnosťou viesť dialóg, načúvať, a kriticky myslieť a posudzovať informácie. Misijná úloha cirkví spočíva v načúvaní a sprevádzaní, prinášaní nádeje, vytváraní bezpečného priestoru, priestoru pre kontempláciu, ale tiež v aktivizme, ktorý je prorockým hlasom cirkví, najmä na obranu zraniteľných a zasadzovanie sa o spravodlivosť. Úlohou cirkví je tiež budovať spoločenstvo. Skôr ako len kázať a hovoriť o nádeji, je potrebné angažovať sa v aktivitách, ktoré nádej prinášajú.
Po všetkých prezentáciách nasledovala diskusia v menších skupinkách. Bol to hodnotný čas, kedy účastníci mohli zreflektovať príspevky, ktoré počuli, podeliť sa o to, čo v nich najviac zarezonovalo, ale tiež dať spätnú väzbu Konferencii európskych cirkví ohľadom jej činnosti, a prísť s návrhmi, čo by cirkvi od CEC očakávali. Takisto to bola príležitosť podeliť sa o ekumenickú situáciu na miestnej, resp. národnej úrovni v ich cirkvách a krajinách.
Eva Guldanová sa v mene našej cirkvi poďakovala CEC za jej prácu vo viacerých oblastiach a ocenila najmä program „Cesty k mieru“ a zvlášť systematické dávanie priestoru hlasom z Ukrajiny. Takisto vyjadrila vďaku za pravidelné udržiavanie vzťahov s Európskymi inštitúciami, a predovšetkým za prácu na revízii Ekumenickej charty. Pri tejto poslednej téme navrhla aktivity, ktoré by napomohli zdieľaniu dobrých skúseností a praktických nápadov pri implementácii Charty v rôznych cirkvách a krajinách.
Večer patril návšteve kostola „U Klimenta“, kde od začiatku vojny na Ukrajine prebiehajú pravidelne modlitby za Ukrajinu. V kostole si účastníci vypočuli informácie o tejto ekumenickej iniciatíve, mali možnosť diskutovať s jej organizátormi i s odídencami z Ukrajiny a stretnutie ukončili dojemnou modlitbou za mier.
Počas slávnostnej večere poďakoval generálny tajomník CEC Frank-Dieter Fischbach dlhoročnému pracovníkovi CEC, študijnému tajomníkovi Dr. Petrovi Pavlovičovi. Peter Pavlovič pôsobil v CEC od roku 1999 a vo februári ukončuje svoju prácu v tejto organizácii odchodom na dôchodok. Aktuálne stretnutie ekumenických tajomníkov bolo jeho poslednou veľkou akciou. Počas stretnutia mal množstvo úloh a moderoval väčšinu blokov. Peter Pavlovič 27 rokov vynikajúcim spôsobom reprezentoval našu cirkev na európskej ekumenickej úrovni. Patrí mu za to vďaka aj zo strany ECAV.
V posledný deň stretnutia sa tematický blok venoval spolupráci CEC s partnerskými organizáciami. CEC spolupracuje s dvoma katolíckymi organizáciami: Radou európskych biskupských konferencií (CCEE), ktorá má na starosti predovšetkým pastorálne záležitosti (medzi ktoré patrí aj Ekumenická charta), a Komisiou biskupských konferencií Európskej únie (COMECE), ktorá podobne ako CEC vedie dialóg s Európskymi inštitúciami. Na stretnutí bol prítomný generálny tajomník COMECE Manuel Barrios Prieto, ktorý povedal, že cirkvi v spoločnosti strácajú vplyv a neraz sú polarizované vo svojom vnútri. „Naša sila však nepochádza z nás samotných, pochádza z Boha,“ zdôraznil. Vo vzťahu k ekumenizmu apeloval na cirkvi: „Keď máme možnosť robiť nejaké veci, musíme ich robiť spoločne. Aj vtedy, ak to stojí viac času a peňazí. Ako hovorí príslovie: ak kráčame sami, dôjdeme rýchlejšie, ak kráčame spolu, dôjdeme ďalej.“
V mene Spoločenstva protestantských cirkví v Európe (CPCE) sa prítomným prihovoril evanjelický biskup Thomas Prieto-Peral z Bavorska, člen Rady CPCE. Poukázal na to, ako pravicovo populistické hnutia dnešnej doby zdôrazňujú uniformitu. Naproti tomu Spoločenstvo protestantských cirkví v Európe od svojho vzniku má ako základný princíp jednotu v zmierenej rôznosti, pričom na jeho začiatku stojí vyhlásenie jednoty vo fundamentálnych otázkach a na zostávajúcich rozdieloch systematicky pracuje. V súčasnosti vedie CPCE do hĺbky diskusiu aj na tému zmien v spoločnosti, keď sa vo svojich regionálnych skupinách venuje téme „Teológia v časoch zmien“.
Generálny tajomník CEC Frank-Dieter Fischbach uzavrel príspevky v panelovej diskusii zdôraznením niekoľkých spoločných tém: spiritualita (obzvlášť dôležitá v časoch neistoty), ktorej súčasťou je vedomie, že Kristus je s nami aj uprostred výziev a zápasov; mier – v Európe, na Blízkom východe a na celom svete; jednota – musí sa (opäť) stať pre nás naliehavou otázka „Kedy sa môžeme zísť pri Pánovom stole?“, musíme sa zamýšľať nad tým, ako sa (ako cirkvi) môžeme zblížiť v hlbšom zmysle. V tejto súvislosti vyjadril potrebu, že CEC sa musí opätovne viac zamerať na teologické otázky.
V záverečnom zhodnotení stretnutia účastníci vyjadrili vďačnosť za možnosť vzájomnej výmeny a zdieľania o otázkach, ktorým čelia kresťania naprieč celým kontinentom. Na budúci rok sa stretnutie ekumenických tajomníkov členských cirkví Konferencie európskych cirkví bude konať na prelome septembra a októbra v Albánsku. CEC si na ňom pripomenie nedávno zosnulého pravoslávneho arcibiskupa Tirany a celého Albánska Anastasia, ktorý doslova vzkriesil z úplného popola miestnu cirkev po páde komunistického režimu. Jednou z tém stretnutia bude aj dialóg medzi generáciami.
Stretnutie ekumenických pracovníkov cirkví združených v CEC bolo veľmi prínosné. Je dôležité, aby si cirkvi v našej spoločnej Európe vymieňali navzájom informácie a pohľady na spoločné výzvy, navzájom sa niesli na modlitbách, a duchovne i inak sa podporovali vo svojich zápasoch. Je tiež dôležité budovať a obnovovať kontakty medzi ekumenickými pracovníkmi európskych cirkví. Veľmi prínosnými boli aj diskusie o aktualizovanej Ekumenickej charte, a zdieľanie skúseností pri jej implementácii. Je to pre Európu dokument, ktorý nás spája a môže nás viesť na ceste prehlbovania jednoty Kristovej cirkvi. Stretnutie bolo aj príležitosťou osobne sa stretnúť s pracovníkmi CEC, vrátane nového generálneho tajomníka Franka-Dietera Fischbacha a pozvať ho na Slovensko na slávnosť podpísania Ekumenickej charty. Toto pozvanie s vďačnosťou a radosťou prijal, ako tiež informácie o tom, ako sa Ekumenický výbor ECAV na Slovensku usiluje napomáhať uvádzaniu Charty do života.
20. - 22. októbra 2026 sa v Prahe konalo pravidelné výročné stretnutie ekumenických pracovníkov cirkví združených v Konferencii európskych cirkví (CEC). ECAV na stretnutí reprezentovala predsedníčka Ekumenického výboru Eva Guldanová. Stretnutie sa nieslo pod témou „Európa a cirkvi v meniacom sa svete“.
Po úvodnej pobožnosti, ktorú viedol pracovník CEC Peter Pavlovič z našej cirkvi, privítal účastníkov Pavel Pokorný, synodný senior Českobratskej cirkvi evanjelickej (ČCE), ktorý je zároveň predsedom Ekumenickej rady cirkví v Českej Republike. ČCE spolu s CEC hosťovala a organizovala tohtoročné stretnutie, ktoré sa konalo v kostole ČCE v Prahe na Smíchově.
Pavel Pokorný vo svojom pozdrave v súvislosti s témou stretnutia pripomenul, že „kedykoľvek cirkvi ignorovali zmeny, ktoré sa diali okolo nich, zlyhávali pri zvestovaní evanjelia“. Prítomných následne privítal miestny brat farár Jonatan Hudec. Vysvetlil ako cirkevný zbor ČCE v Prahe na Smíchove ponúkol svoje jedinečné priestory miestnej občianskej komunite prostredníctvom projektu komunitného priestoru. Komunitný priestor, ktorého súčasťou je ich kostol, sa tak stáva mostom medzi cirkvou a svetom.
V mene CEC účastníkov privítal generálny tajomník CEC Frank-Dieter Fischbach. Povedal, že cirkvi dnes pôsobia uprostred sekularizovanej spoločnosti, ktorá už nerozumie jazyku cirkví. CEC sa preto dlhodobo venuje téme „public theology“ – teológie pre verejnosť, ktorá sa usiluje vyjadrovať sa vo svete takým spôsobom, aby nám svet rozumel, resp. aby sme boli pre svet zrozumiteľní.
Frank-Dieter Fischbach následne predstavil zástupcom cirkví témy a aktivity, ktorým sa CEC venovala v poslednom období. V septembri tohto roku sa vo Frankfurte konalo stretnutie predstaviteľov Konferencie európskych cirkví a Rady európskych [katolíckych] biskupských konferencií (CCEE). Venovalo sa prijímaniu a implementácii aktualizovanej Ekumenickej charty.
Pilierom práce CEC v posledných rokoch je program „Cesty k mieru“ (Pathways to peace). V rámci tohto programu sa konali dve konferencie – v decembri 2024 vo Varšave a v decembri 2025 v Helsinkách. Pod programom „Cesty k mieru“ aktuálne bežia 3 projekty: „Teológia v akcii“, ktorý prebieha v Kyjeve, „Ekleziológia cez optiku cirkevných dejín“, ktorý zastrešuje inštitút v Ľvove a venuje sa otázke, ako cirkvi na svojich teologických školách vyučujú o iných cirkvách a ako toto prispieva k zblíženiu medzi cirkvami alebo vyostrovaniu konfliktov či polarizácii. Zástupcovia CEC tiež opakovane navštevujú cirkvi na Ukrajine a prijímajú návštevy z týchto cirkví.
CEC sa naďalej venuje práci v oblasti ľudských práv, zvlášť čo sa týka slobody náboženstiev a presvedčenia. V tejto oblasti má CEC nového tajomníka - Joba van Lobensteina, a v krátkej dobe začne svoju činnosť komisia CEC venujúca sa slobode vierovyznania a ľudským právam.
CEC naďalej v mene cirkví rozvíja spoluprácu s Európskymi inštitúciami, posledne viedla dialogický seminár pre poslancov Európskeho parlamentu na tému umelej inteligencie. V uplynulom období sa takisto venovala situácii v Grónsku, ktoré sa ocitlo pod tlakom USA. CEC vyjadrila podporu cirkvám v Grónsku.
Generálny tajomník Frank-Dieter Fischbach tiež informoval účastníkov o pripravovanom Valnom zhromaždení CEC, ktoré je plánované na začiatok mája 2028 v Aténach.
CEC rôznorodým spôsobom podporuje cirkvi na Ukrajine v ich náročnej situácii uprostred zúriacej vojny. Zaoberá sa témou ochrany a rekonštrukcie zničených chrámov a miest náboženského stretávania. Venuje sa tiež otázke vstupu Ukrajiny do Európskej Únie. Predovšetkým však pravidelne na svojich stretnutiach dáva priestor zaznieť hlasom ukrajinských cirkví.
Prvý deň stretnutia v Prahe zavŕšila panelová diskusia so zástupcami troch ukrajinských cirkví. Zaznelo v nej, že od začiatku vojny vo februári 2022 dodnes bolo na Ukrajine zničených alebo poškodených 702 kostolov (pravoslávnych, katolíckych, a protestantských) a 51 ďalších náboženských objektov – modlitební, škôl, inštitúcií – kresťanských i iných náboženstiev. Len v tomto roku dopadlo na Ukrajinu z Ruska už 2000 rakiet a 63000 dronov. Obce pod ruskou okupáciou okamžite menia meno z ukrajinského na ruské, takisto sa bezodkladne mení vzdelávanie v školách. Uprostred bolestnej situácie si cirkvi kladú otázku, ako by mal vyzerať mier, o ktorý sa krajina usiluje. Napriek hrôzam cirkvi prežívajú hlbokú vzájomnú blízkosť a vzájomnú pomoc. Žijú spolu „existenciálny ekumenizmus“. Chcú zostať spolu, bojovať spolu, znovu vybudovať krajinu spolu. Vnímajú, že polarizácia prebieha viac v Európe, kde nie je vojna, ako na Ukrajine. Veľmi jasne si uvedomujú svoju misiu: načúvať, prinášať nádej, usilovať sa o spravodlivý mier. Mnohí ľudia, mnohí veriaci si kladú existenciálnu otázku: „Kde je Boh po udalostiach v Buči?“. V takejto situácii cirkvi vnímajú, že sú chvíle, keď ich zodpovednosťou na prvom mieste nie je kázať, ale počúvať a byť blízky.
V druhom kole panelovej diskusie vystúpili so skúsenosťami zo svojho kontextu zástupcovia cirkví z Cypru, Dánska a Islandu. Predstaviteľ Dánska hovoril o hlase cirkví počas krízy, keď americký prezident chcel získať Grónsko do vlastníctva USA. Zásadné bolo autentické kresťanstvo a posolstvo grónskej evanjelickej biskupky Paneeraq Siegstad Munk. Dánsky predstaviteľ zdôraznil silnú úlohu formácie v prostredí cirkvi, ktorú mal aj dánsky diplomat, ktorému sa podarilo vyjednať dohodu s USA, ktorá upokojila situáciu.
Dopoludnie druhého dňa stretnutia bolo venované aktualizovanej Ekumenickej charte. Ekumenická charta, spoločný dokument CEC a CCEE, slávi tento rok 25. výročie. V predchádzajúcich rokoch prebehol celoeurópsky proces revízie Charty, do ktorého sa zapojil aj Ekumenický výbor ECAV. Aktualizovaná charta bola podpísaná predstaviteľmi CEC a CCEE minulý rok v novembri v Ríme.
Predstavitelia cirkví z Nórska, Fínska, Švajčiarska a Rumunska zhodnotili proces revízie a aktualizovanú verziu a podelili sa s účastníkmi stretnutia o spôsoby, ako je Charta prijatá a implementovaná v ich krajinách. Ocenili väčší dôraz v aktualizovanej charte na zmierenie, vnímané ako cieľ a proces zároveň. Beate Fagerli z Nórska ocenila posilnenú tému ochrany Božieho stvorenia, ktorá sa na ekumenickej scéne tento rok prejavila schválením širokým konsenzom nového ekumenického liturgického sviatku – Dňa stvorenia.
Zástupca Pravoslávnej cirkvi z Fínska poznamenal so sklamaním, že sa v Charte nevyskytuje dôležité slovo „synodalita“. Ocenil však prítomnosť termínu „koinonia“, ktoré je pre pravoslávnych vyjadrením toho, čo je podstatou cirkvi. Viditeľnou formou koinonie je práve synodalita. Pripomenul aj úzku prepojenosť synodality a ekumenizmu, ktoré sa navzájom potrebujú a dopĺňajú. Dotkol sa aj témy ochrany Božieho stvorenstva, keď povedal, že súčasná ekologická kríza je aj krízou duchovnou.
Martin Hirzel, zástupca Protestantskej cirkvi vo Švajčiarsku vyzdvihol tému Európa a mladí ľudia. Téma miesta mladých ľudí v cirkvi je v aktualizovanej Ekumenickej charte posilnená, čo je skutočné pozitívum. Tento záväzok treba teraz premeniť na skutky a dať mladým ľuďom priestor aj pri rozhodovacích procesoch. Zdôraznil tiež potrebu sebareflexie cirkví, a vyznania zlyhaní cirkví, ktoré sú takisto v tomto európskom ekumenickom dokumente posilnené. Povedal: „Európa nepotrebuje cirkvi, ktoré hovoria o hodnotách, ale cirkvi, ktoré hodnoty žijú.“
Cristian Sonea z Rumunskej pravoslávnej cirkvi kládol otázku, čo sa bude ďalej diať s Chartou po jej podpise v Ríme. Apeloval na to, že je dôležité vychádzať realisticky zo života radšej ako z dokumentov. Našou úlohou je preniesť Chartu do života.
Po príspevkoch panelistov nasledovala živá diskusia, v ktorej viacerí zdôrazňovali potrebu Chartu žiť, nielen mať na papieri, prepojiť ju s tým, čo už cirkvi robia a budovať na tom. Charta ponúka holistický program pre budovanie a posilňovanie ekumény na mnohých úrovniach. Podľa viacerých diskutujúcich by bolo dobré Chartu implementovať zameraním sa na jednotlivé kapitoly a tie postupne budovať a uvádzať do života. Predstavitelia cirkví z rôznych kútov Európy sa v diskusii podelili o to, v ktorých oblastiach sa im darí v uvádzaní Charty do života v ich kontexte.
Ďalšie dva tematické bloky sa venovali výzvam dnešnej spoločnosti a reakcii cirkví, a dialógu cirkví s politikou. Prostredníctvom videopozdravu sa prítomným prihovoril predseda senátu ČR Miloš Vystrčil, ktorý povedal: „Výzva pre cirkvi i pre politikov je podobná: našou spoločnou úlohou je snažiť sa porozumieť premenám sveta v širších súvislostiach a súčasne nestrácať kontakt s každodenným životom konkrétnych ľudí; načúvať ich obavám, brať ich vážne, a nenechávať ich napospas tým, ktorí z ľudskej neistoty vytvárajú nástroj rozdeľovania spoločnosti. ... obhajoba dôstojnosti človeka, slobody a pravdy zostáva našou hlavnou spoločnou úlohou a zodpovednosťou.“
Sestra Francesca z rehole benediktínok pripomenula, že Benedikt z Nursie neovplyvňoval politikov ani neviedol vojny. Namiesto toho budoval spoločenstvá, vytváral ostrovčeky pokoja, bezpečné miesta a priestor pre ticho, kde sa ľudia venovali modlitbe a práci, a prenikali do hĺbok Božieho slova. To je to, čo aj dnešná spoločnosť od cirkví potrebuje. Vyjadrila potrebu, aby sa cirkvi vrátili k životu ako spoločenstvá namiesto budovania a posilňovania fungovania ako inštitúcie.
Benjamin Roll, mladý farár ČCE a aktivista pripomenul, že globálne problémy sú aj problémami cirkví. Úlohou cirkví nie je vyriešiť tieto problémy a krízy, ale byť súčasťou riešenia, participovať na ňom. Úloha cirkví je tiež čeliť metakríze nádeje v dnešnej spoločnosti. Katolícky kňaz a profesor Tomáš Petráček doplnil: „Prítomnosť kresťanských hodnôt sa nemá posudzovať podľa počtu krížov v našich školách, ale podľa toho, ako tieto hodnoty žijeme.“
Prof. Karel B. Müller zdôraznil, že jednota v rôznosti bola po mnohé roky sloganom Európskej únie. Dnes máme obrovskú rôznosť, zabudli sme však na jednotu – potrebujeme sa k nej vrátiť. Potrebujeme sa naučiť takej rôznosti, ktorá buduje sociálnu súdržnosť a nie rozdelenie.
Prezentácie ako zlatá niť spájal dôraz na aktívne občianstvo, kde cirkvi zohrávajú úlohu tých, ktorí formujú ľudí, vyzbrojujú ich hodnotami, schopnosťou viesť dialóg, načúvať, a kriticky myslieť a posudzovať informácie. Misijná úloha cirkví spočíva v načúvaní a sprevádzaní, prinášaní nádeje, vytváraní bezpečného priestoru, priestoru pre kontempláciu, ale tiež v aktivizme, ktorý je prorockým hlasom cirkví, najmä na obranu zraniteľných a zasadzovanie sa o spravodlivosť. Úlohou cirkví je tiež budovať spoločenstvo. Skôr ako len kázať a hovoriť o nádeji, je potrebné angažovať sa v aktivitách, ktoré nádej prinášajú.
Po všetkých prezentáciách nasledovala diskusia v menších skupinkách. Bol to hodnotný čas, kedy účastníci mohli zreflektovať príspevky, ktoré počuli, podeliť sa o to, čo v nich najviac zarezonovalo, ale tiež dať spätnú väzbu Konferencii európskych cirkví ohľadom jej činnosti, a prísť s návrhmi, čo by cirkvi od CEC očakávali. Takisto to bola príležitosť podeliť sa o ekumenickú situáciu na miestnej, resp. národnej úrovni v ich cirkvách a krajinách.
Eva Guldanová sa v mene našej cirkvi poďakovala CEC za jej prácu vo viacerých oblastiach a ocenila najmä program „Cesty k mieru“ a zvlášť systematické dávanie priestoru hlasom z Ukrajiny. Takisto vyjadrila vďaku za pravidelné udržiavanie vzťahov s Európskymi inštitúciami, a predovšetkým za prácu na revízii Ekumenickej charty. Pri tejto poslednej téme navrhla aktivity, ktoré by napomohli zdieľaniu dobrých skúseností a praktických nápadov pri implementácii Charty v rôznych cirkvách a krajinách.
Večer patril návšteve kostola „U Klimenta“, kde od začiatku vojny na Ukrajine prebiehajú pravidelne modlitby za Ukrajinu. V kostole si účastníci vypočuli informácie o tejto ekumenickej iniciatíve, mali možnosť diskutovať s jej organizátormi i s odídencami z Ukrajiny a stretnutie ukončili dojemnou modlitbou za mier.
Počas slávnostnej večere poďakoval generálny tajomník CEC Frank-Dieter Fischbach dlhoročnému pracovníkovi CEC, študijnému tajomníkovi Dr. Petrovi Pavlovičovi. Peter Pavlovič pôsobil v CEC od roku 1999 a vo februári ukončuje svoju prácu v tejto organizácii odchodom na dôchodok. Aktuálne stretnutie ekumenických tajomníkov bolo jeho poslednou veľkou akciou. Počas stretnutia mal množstvo úloh a moderoval väčšinu blokov. Peter Pavlovič 27 rokov vynikajúcim spôsobom reprezentoval našu cirkev na európskej ekumenickej úrovni. Patrí mu za to vďaka aj zo strany ECAV.
V posledný deň stretnutia sa tematický blok venoval spolupráci CEC s partnerskými organizáciami. CEC spolupracuje s dvoma katolíckymi organizáciami: Radou európskych biskupských konferencií (CCEE), ktorá má na starosti predovšetkým pastorálne záležitosti (medzi ktoré patrí aj Ekumenická charta), a Komisiou biskupských konferencií Európskej únie (COMECE), ktorá podobne ako CEC vedie dialóg s Európskymi inštitúciami. Na stretnutí bol prítomný generálny tajomník COMECE Manuel Barrios Prieto, ktorý povedal, že cirkvi v spoločnosti strácajú vplyv a neraz sú polarizované vo svojom vnútri. „Naša sila však nepochádza z nás samotných, pochádza z Boha,“ zdôraznil. Vo vzťahu k ekumenizmu apeloval na cirkvi: „Keď máme možnosť robiť nejaké veci, musíme ich robiť spoločne. Aj vtedy, ak to stojí viac času a peňazí. Ako hovorí príslovie: ak kráčame sami, dôjdeme rýchlejšie, ak kráčame spolu, dôjdeme ďalej.“
V mene Spoločenstva protestantských cirkví v Európe (CPCE) sa prítomným prihovoril evanjelický biskup Thomas Prieto-Peral z Bavorska, člen Rady CPCE. Poukázal na to, ako pravicovo populistické hnutia dnešnej doby zdôrazňujú uniformitu. Naproti tomu Spoločenstvo protestantských cirkví v Európe od svojho vzniku má ako základný princíp jednotu v zmierenej rôznosti, pričom na jeho začiatku stojí vyhlásenie jednoty vo fundamentálnych otázkach a na zostávajúcich rozdieloch systematicky pracuje. V súčasnosti vedie CPCE do hĺbky diskusiu aj na tému zmien v spoločnosti, keď sa vo svojich regionálnych skupinách venuje téme „Teológia v časoch zmien“.
Generálny tajomník CEC Frank-Dieter Fischbach uzavrel príspevky v panelovej diskusii zdôraznením niekoľkých spoločných tém: spiritualita (obzvlášť dôležitá v časoch neistoty), ktorej súčasťou je vedomie, že Kristus je s nami aj uprostred výziev a zápasov; mier – v Európe, na Blízkom východe a na celom svete; jednota – musí sa (opäť) stať pre nás naliehavou otázka „Kedy sa môžeme zísť pri Pánovom stole?“, musíme sa zamýšľať nad tým, ako sa (ako cirkvi) môžeme zblížiť v hlbšom zmysle. V tejto súvislosti vyjadril potrebu, že CEC sa musí opätovne viac zamerať na teologické otázky.
V záverečnom zhodnotení stretnutia účastníci vyjadrili vďačnosť za možnosť vzájomnej výmeny a zdieľania o otázkach, ktorým čelia kresťania naprieč celým kontinentom. Na budúci rok sa stretnutie ekumenických tajomníkov členských cirkví Konferencie európskych cirkví bude konať na prelome septembra a októbra v Albánsku. CEC si na ňom pripomenie nedávno zosnulého pravoslávneho arcibiskupa Tirany a celého Albánska Anastasia, ktorý doslova vzkriesil z úplného popola miestnu cirkev po páde komunistického režimu. Jednou z tém stretnutia bude aj dialóg medzi generáciami.
Stretnutie ekumenických pracovníkov cirkví združených v CEC bolo veľmi prínosné. Je dôležité, aby si cirkvi v našej spoločnej Európe vymieňali navzájom informácie a pohľady na spoločné výzvy, navzájom sa niesli na modlitbách, a duchovne i inak sa podporovali vo svojich zápasoch. Je tiež dôležité budovať a obnovovať kontakty medzi ekumenickými pracovníkmi európskych cirkví. Veľmi prínosnými boli aj diskusie o aktualizovanej Ekumenickej charte, a zdieľanie skúseností pri jej implementácii. Je to pre Európu dokument, ktorý nás spája a môže nás viesť na ceste prehlbovania jednoty Kristovej cirkvi. Stretnutie bolo aj príležitosťou osobne sa stretnúť s pracovníkmi CEC, vrátane nového generálneho tajomníka Franka-Dietera Fischbacha a pozvať ho na Slovensko na slávnosť podpísania Ekumenickej charty. Toto pozvanie s vďačnosťou a radosťou prijal, ako tiež informácie o tom, ako sa Ekumenický výbor ECAV na Slovensku usiluje napomáhať uvádzaniu Charty do života.
