Milé sestry, milí bratia,
Vianoce sú časom naplnených prianí. Nielen tých ľudských. Anjelský spev „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ vyjadruje Božie prianie pre svet: aby sme v betlehemskom dieťati našli pevný základ života, a aby tí, čo mu dôverujú, mohli žiť v pokoji.
V tomto roku si v kresťanskom svete pripomenuli 1700 rokov Nicejského vyznania, v ktorom cirkev vyjadrila podstatu Vianoc: Dieťa v jasliach je „Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, pravý Boh z Boha pravého“, ktorý „pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies“. Boh svoje prianie naplnil tak, že sa nám daroval úplne. Nevyslovil len posolstvo, ale prišiel osobne. V Ježišovi Kristovi vidíme pravého Boha, ktorý sa skláňa, a zároveň pravého človeka, naplneného Božou láskou. Ježiš ukazuje, ako vyzerá život, ktorý sa nechá viesť Otcom: dôvera, súcit, vernosť pravde, poslušnosť, odpustenie, spasenie. V ňom nám daroval cieľ, ku ktorému nás Boh vedie – k pravému človečenstvu, naplnenému láskou.
Končiaci sa rok rodiny a manželstva nám pripomína, že tento zápas o pravé človečenstvo sa odohráva najprv doma. V rodinách sa stretávajú rôzne priania: detí túžia po prijatí a bezpečí, manželia po blízkosti a porozumení, starí rodičia po úcte a prítomnosti. Práve tu často narážame na vlastné hranice. Božím prianím je domov, v ktorom sa dá hovoriť pravda, prosiť o odpustenie a začínať znova. Tak ako Boh vstúpil do jednoduchej rodiny Márie a Jozefa, chce vstupovať aj do našich domácností – nie preto, že sú ideálne, ale práve preto, že nie sú. Tam, kde sa manželia a deti odvážia mocou Kristovej lásky vysloviť „odpusť“ a „odpúšťam“, kde sa znova učíme vidieť očami Kristovej lásky, tam sa nenápadne napĺňa Božie prianie a rodí sa nový človek.
Tohtoročná synoda tematicky vyhlásila rok 2026 za Rok slúžiacej cirkvi. Boh v Ježišovi neprišiel ako vládca, ktorý si nechá slúžiť, ale ako ten, kto slúži. Rok slúžiacej cirkvi nám chce pripomínať, že to, čo vyznávame o Bohu, ktorý sa narodil v Betleheme, má byť viditeľné aj v našich zboroch, spoločenstvách a rodinách. Znamená to byť cirkvou, v ktorej unavení nájdu odpočinok, sklamaní znova objavia nádej a hľadajúci zmysel života. Preto v roku 2026 chceme ako cirkev stáť pri tých, ktorí nesú ťažké bremená: byť duchovnou oporou rodinám v rôznych zápasoch, posilou pre mladých, ktorí hľadajú smer, spoločníkom pre starších, ktorí túžia po blízkosti. Chceme podať ruku ľuďom poznačeným vojnou, stratou či sociálnou neistotou. Každý z nás môže byť malým, ale dôležitým miestom, kde sa to začne napĺňať: tam, kde hľadáme pravdu, kde sa zastaneme slabšieho, kde radšej budujeme mosty než múry. To nie je vedľajší efekt viery, ale konkrétny tvar života, v ktorom pôsobí pravý Boh a v ktorom mocou Ducha sa buduje pravý človek.
V osobnej rovine vás pozývame k jednoduchej modlitbe: „Pane, Ty si na Vianoce naplnil svoje prianie prísť k nám. Ukáž nám, čo je Tvoje prianie pre náš život, pre našu rodinu, pre našu cirkev. Uč nás žiť ako pravých vianočných ľudí – naplnených Tvojou láskou, pripravených prijímať aj dávať.“
Ako Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku vám prajeme, aby ste tieto Vianoce prežili v istote, že Boh na nás nezabudol, že jeho prianie je naplnené a otvorené aj pre nás. Nech sa z Jeho lásky rodí pravý vianočný človek. Nech tieto sviatky prinesú do vašich životov pokoj a nech Božia sláva a láska nás pretvára na ľudí dobrej vôle v dnešnom nepokojnom svete.
V Božej blízkosti prežité vianočné sviatky a celý nový rok slúžiacej cirkvi 2026 vám z úprimného srdca prajú
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup východného dištriktu
Vianoce sú časom naplnených prianí. Nielen tých ľudských. Anjelský spev „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ vyjadruje Božie prianie pre svet: aby sme v betlehemskom dieťati našli pevný základ života, a aby tí, čo mu dôverujú, mohli žiť v pokoji.
V tomto roku si v kresťanskom svete pripomenuli 1700 rokov Nicejského vyznania, v ktorom cirkev vyjadrila podstatu Vianoc: Dieťa v jasliach je „Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, pravý Boh z Boha pravého“, ktorý „pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies“. Boh svoje prianie naplnil tak, že sa nám daroval úplne. Nevyslovil len posolstvo, ale prišiel osobne. V Ježišovi Kristovi vidíme pravého Boha, ktorý sa skláňa, a zároveň pravého človeka, naplneného Božou láskou. Ježiš ukazuje, ako vyzerá život, ktorý sa nechá viesť Otcom: dôvera, súcit, vernosť pravde, poslušnosť, odpustenie, spasenie. V ňom nám daroval cieľ, ku ktorému nás Boh vedie – k pravému človečenstvu, naplnenému láskou.
Končiaci sa rok rodiny a manželstva nám pripomína, že tento zápas o pravé človečenstvo sa odohráva najprv doma. V rodinách sa stretávajú rôzne priania: detí túžia po prijatí a bezpečí, manželia po blízkosti a porozumení, starí rodičia po úcte a prítomnosti. Práve tu často narážame na vlastné hranice. Božím prianím je domov, v ktorom sa dá hovoriť pravda, prosiť o odpustenie a začínať znova. Tak ako Boh vstúpil do jednoduchej rodiny Márie a Jozefa, chce vstupovať aj do našich domácností – nie preto, že sú ideálne, ale práve preto, že nie sú. Tam, kde sa manželia a deti odvážia mocou Kristovej lásky vysloviť „odpusť“ a „odpúšťam“, kde sa znova učíme vidieť očami Kristovej lásky, tam sa nenápadne napĺňa Božie prianie a rodí sa nový človek.
Tohtoročná synoda tematicky vyhlásila rok 2026 za Rok slúžiacej cirkvi. Boh v Ježišovi neprišiel ako vládca, ktorý si nechá slúžiť, ale ako ten, kto slúži. Rok slúžiacej cirkvi nám chce pripomínať, že to, čo vyznávame o Bohu, ktorý sa narodil v Betleheme, má byť viditeľné aj v našich zboroch, spoločenstvách a rodinách. Znamená to byť cirkvou, v ktorej unavení nájdu odpočinok, sklamaní znova objavia nádej a hľadajúci zmysel života. Preto v roku 2026 chceme ako cirkev stáť pri tých, ktorí nesú ťažké bremená: byť duchovnou oporou rodinám v rôznych zápasoch, posilou pre mladých, ktorí hľadajú smer, spoločníkom pre starších, ktorí túžia po blízkosti. Chceme podať ruku ľuďom poznačeným vojnou, stratou či sociálnou neistotou. Každý z nás môže byť malým, ale dôležitým miestom, kde sa to začne napĺňať: tam, kde hľadáme pravdu, kde sa zastaneme slabšieho, kde radšej budujeme mosty než múry. To nie je vedľajší efekt viery, ale konkrétny tvar života, v ktorom pôsobí pravý Boh a v ktorom mocou Ducha sa buduje pravý človek.
V osobnej rovine vás pozývame k jednoduchej modlitbe: „Pane, Ty si na Vianoce naplnil svoje prianie prísť k nám. Ukáž nám, čo je Tvoje prianie pre náš život, pre našu rodinu, pre našu cirkev. Uč nás žiť ako pravých vianočných ľudí – naplnených Tvojou láskou, pripravených prijímať aj dávať.“
Ako Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku vám prajeme, aby ste tieto Vianoce prežili v istote, že Boh na nás nezabudol, že jeho prianie je naplnené a otvorené aj pre nás. Nech sa z Jeho lásky rodí pravý vianočný človek. Nech tieto sviatky prinesú do vašich životov pokoj a nech Božia sláva a láska nás pretvára na ľudí dobrej vôle v dnešnom nepokojnom svete.
V Božej blízkosti prežité vianočné sviatky a celý nový rok slúžiacej cirkvi 2026 vám z úprimného srdca prajú
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup východného dištriktu
