Milé sestry, milí bratia,
Božie slovo je istota, na ktorú sa môžeme spoľahnúť vždy a za každých okolností. Prorok Izaiáš to vyjadruje nasledovne: „Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Naozaj, ľudia sú tráva. Usychá tráva, vädne kvet, keď dych Hospodinov zavanie naň. Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.“ (Iz 40, 7-8)
V našej nestálosti a pominuteľnosti nás Božie slovo uisťuje, že je trvalé a večné. Nikdy nepominie. Bolo, je a bude stále platné. Vždy a za každých okolností.
Je to slovo živého Boha, slovo, ktoré sa stalo telom v Pánovi Ježišovi Kristovi. V Ňom sa zosobnilo, stalo sa skutočnosťou medzi nami. Čítame o Ňom v liste Židom (13, 8): „Ježiš Kristus ten istý, včera, dnes i naveky.“
Panovníci, systémy, kultúry, národy sa menia, ale On zostáva ten istý. Naše slová prichádzajú a odchádzajú, ale slovo živého Boha zostáva naveky.
V ohrozeniach a neistote súčasnosti máme istotu, máme pevnú pôdu pod nohami, máme niečo, čo je trvalé a na čo sa môžeme stopercentne spoľahnúť.
Reformácia položila dôraz na tieto istoty – Pána Ježiša Krista a Jeho slovo. Milosťou Pána Ježiša Krista ste spasení. Božie slovo v nás vzbudzuje vieru. Touto vierou prijímame istotu o záchrane.
Naša cirkev vyhlásila tento rok, za Rok rodiny, pri príležitosti 500. výročia uzavretia manželstva Martina Luthera a Kataríny von Bora.
Luther vyzýva k modlitbám za manželstvo: „Manželstvo je potrebné začať modlitbou, ako všetko. Komu Boh dá ženu, pridá mu k tomu aj deti a hmotné zabezpečenie. Ale my aj tak všetko začíname bez modlitby. Ako to budeš brať, také to budeš mať. Ak dokáže niekto svoju ženu, ktorá mu je daná od Boha – milovať, a aj naopak – žena svojho muža, tak je to veľká Božia milosť a Boží dar.“
V kríze a neistote, ktorou dnes rodina prechádza, vás vyzývame k modlitbám za naše manželstvá a rodiny. Povzbudzujeme manželov a otcov, ktorí sú v prvom rade zodpovední za duchovné vedenie v manželstvách a rodinách, aby viedli svoje rodiny k istote v Pánovi Ježišovi Kristovi a Jeho slovu. Prosíme, aby ste nezabúdali na rodinné pobožnosti.
V týchto dňoch spomíname aj na našich drahých, ktorí nás predišli do večnosti. Intenzívne prežívame skutočnosť našej pominuteľnosti, o ktorej bolo aj Božie slovo v úvode – sme ako tráva, ktorá usychá, kvet, ktorý vädne. Zároveň počujeme uistenie: „...slovo nášho Boha zostáva naveky“ (Iz 40, 7-8).
Túto istotu nedá materiálne bohatstvo, ani zdravie, ani úspech, ani moc, ale Božie slovo, viera v Pána Ježiša Krista, v Jeho zachraňujúcu milosť, áno.
Držme sa pevnou vierou Pána Ježiša Krista, Jeho slova, to je istota, na ktorú sa môžeme spoľahnúť v každom čase a za každých okolností. Toto vám a nám všetkým zo srdca prajú:
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu
Božie slovo je istota, na ktorú sa môžeme spoľahnúť vždy a za každých okolností. Prorok Izaiáš to vyjadruje nasledovne: „Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Naozaj, ľudia sú tráva. Usychá tráva, vädne kvet, keď dych Hospodinov zavanie naň. Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.“ (Iz 40, 7-8)
V našej nestálosti a pominuteľnosti nás Božie slovo uisťuje, že je trvalé a večné. Nikdy nepominie. Bolo, je a bude stále platné. Vždy a za každých okolností.
Je to slovo živého Boha, slovo, ktoré sa stalo telom v Pánovi Ježišovi Kristovi. V Ňom sa zosobnilo, stalo sa skutočnosťou medzi nami. Čítame o Ňom v liste Židom (13, 8): „Ježiš Kristus ten istý, včera, dnes i naveky.“
Panovníci, systémy, kultúry, národy sa menia, ale On zostáva ten istý. Naše slová prichádzajú a odchádzajú, ale slovo živého Boha zostáva naveky.
V ohrozeniach a neistote súčasnosti máme istotu, máme pevnú pôdu pod nohami, máme niečo, čo je trvalé a na čo sa môžeme stopercentne spoľahnúť.
Reformácia položila dôraz na tieto istoty – Pána Ježiša Krista a Jeho slovo. Milosťou Pána Ježiša Krista ste spasení. Božie slovo v nás vzbudzuje vieru. Touto vierou prijímame istotu o záchrane.
Naša cirkev vyhlásila tento rok, za Rok rodiny, pri príležitosti 500. výročia uzavretia manželstva Martina Luthera a Kataríny von Bora.
Luther vyzýva k modlitbám za manželstvo: „Manželstvo je potrebné začať modlitbou, ako všetko. Komu Boh dá ženu, pridá mu k tomu aj deti a hmotné zabezpečenie. Ale my aj tak všetko začíname bez modlitby. Ako to budeš brať, také to budeš mať. Ak dokáže niekto svoju ženu, ktorá mu je daná od Boha – milovať, a aj naopak – žena svojho muža, tak je to veľká Božia milosť a Boží dar.“
V kríze a neistote, ktorou dnes rodina prechádza, vás vyzývame k modlitbám za naše manželstvá a rodiny. Povzbudzujeme manželov a otcov, ktorí sú v prvom rade zodpovední za duchovné vedenie v manželstvách a rodinách, aby viedli svoje rodiny k istote v Pánovi Ježišovi Kristovi a Jeho slovu. Prosíme, aby ste nezabúdali na rodinné pobožnosti.
V týchto dňoch spomíname aj na našich drahých, ktorí nás predišli do večnosti. Intenzívne prežívame skutočnosť našej pominuteľnosti, o ktorej bolo aj Božie slovo v úvode – sme ako tráva, ktorá usychá, kvet, ktorý vädne. Zároveň počujeme uistenie: „...slovo nášho Boha zostáva naveky“ (Iz 40, 7-8).
Túto istotu nedá materiálne bohatstvo, ani zdravie, ani úspech, ani moc, ale Božie slovo, viera v Pána Ježiša Krista, v Jeho zachraňujúcu milosť, áno.
Držme sa pevnou vierou Pána Ježiša Krista, Jeho slova, to je istota, na ktorú sa môžeme spoľahnúť v každom čase a za každých okolností. Toto vám a nám všetkým zo srdca prajú:
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu
