Sestra generálna dozorkyňa ECAV vysvetľuje, prečo Evanjelická cirkev augsburského vyznania spracováva mzdy duchovných a príspevky do Fondu finančného zabezpečenia centrálne- prostredníctvom generálneho biskupského úradu. Hlavným dôvodom je administratívna náročnosť a legislatívne podmienky štátu, ktoré vyžadujú vyúčtovanie štátnych dotácií na jednom mieste. Systém je postavený na vzájomnej solidarite, vďaka čomu môžu mať farári v menších cirkevných zboroch rovnaké ohodnotenie ako ich kolegovia vo veľkých mestách. Decentralizácia agendy na jednotlivé zbory alebo senioráty by podľa predstaviteľov cirkvi viedla k neúnosným personálnym nákladom a praktickým problémom so mzdovým účtovníctvom. Celý model tak zabezpečuje finančnú stabilitu a efektívny manažment personálnych prostriedkov pre všetky zložky cirkvi.
V cirkvi sa opakovane objavuje otázka, prečo si jednotlivé cirkevné zbory nemôžu zamestnávať a platiť svojho duchovného priamo, ale musia využívať ústredie cirkvi. Odpoveď na túto otázku má dve základné roviny: legislatívno-administratívnu a solidárnu.
1. Štátny príspevok a administratívna náročnosť
Prvou rovinou je štátny príspevok, ktorý cirkev dostáva od Ministerstva kultúry SR na základe zákona.
• Zodpovednosť za vyúčtovanie: Cirkev ako celok (ústredie) je právne zodpovedná za presné vyúčtovanie týchto prostriedkov štátu.
• Postoj ministerstva: Ministerstvo kultúry nesúhlasí s tým, aby sa tento transfer presúval priamo na cirkevné zbory.
• Byrokratická záťaž: Ak by si každý zbor spravoval príspevok sám, musel by zasielať presné vyúčtovanie na ústredie, ktoré by ho následne odovzdávalo ministerstvu, čo je v praxi administratívne nepredstaviteľné.
2. Fond finančného zabezpečenia (FFZ) a princíp solidarity
Druhá rovina sa týka samotného Fondu finančného zabezpečenia. Priemerný príspevok na jedného duchovného v roku 2026 predstavuje približne 330 € brutto, čo s odvodmi znamená celkový náklad asi 450 €.
• Solidarita medzi zbormi: Systém FFZ je postavený na solidarite, kde väčšie cirkevné zbory prispievajú viac, aby aj duchovný v menšom zbore mohol mať rovnaký platový štandard.
• Udržateľnosť pre malé zbory: Viac ako polovica cirkevných zborov by si nemohla dovoliť priamo platiť svojho farára, pretože by to pre ne predstavovalo oveľa vyšší náklad, než aký platia dnes v rámci solidarity.
3. Efektivita mzdovej a personálnej agendy
Video tiež poukazuje na technickú náročnosť spracovania miezd, ktorá prebieha elektronicky v komunikácii s poisťovňami a daňovým úradom na mesačnej báze.
• Nedostatok personálu: Menšie zbory často nemajú dostatok prezbiterov, ktorí by dokázali túto agendu zabezpečiť, a najatie profesionála by pre ne znamenalo ďalšie finančné zaťaženie.
• Centralizácia vs. decentralizácia: V súčasnosti zabezpečujú mzdy a personalistiku pre celú cirkev traja pracovníci. Ak by sa táto agenda presunula na 14 seniorátov, vyžadovalo by si to minimálne 7 až 14 pracovníkov, čo by bolo personálne aj finančne podstatne náročnejšie.
Analógia pre lepšie pochopenie: Predstavte si cirkev ako veľkú flotilu lodí. Namiesto toho, aby si každá malá loďka musela sama kupovať drahú navigáciu a platiť vlastného opravára (čo by mnohé potopilo), majú všetky lode spoločnú základňu. Táto základňa centrálne zabezpečuje palivo od štátu a opravárov pre všetkých, pričom väčšie lode do spoločného fondu prispievajú viac, aby aj tie najmenšie mohli bezpečne plávať rovnakým smerom.
