Spoločne s bratmi a sestrami z CZ Hronsek, Kežmarok, Leštiny a Svätého Kríža sme sa stretli už na 15. ročníku stretnutia artikulárnych zborov, 20.9.2026 v BARDEJOVE.
Po minuloročnej Kremnici sme navštívili opäť mesto bohaté na históriu - v slobodnom kráľovskom a kúpeľnom meste Bardejov sme mali spoločné Služby Božie, kázňou poslúžila zborová farárka CZ Hronsek Mgr. Anna Jakušová. Za príjemný čas a pohostenie srdečne ďakujeme miestnemu zboru Bardejov a rovnako aj zborovým bratom farárom za prehliadku mesta s výkladom. Kto bol zdatnejší a odvážil sa na výstup na vežu baziliky na Radničnom námestí, naskytol sa mu veľmi pekný výhľad nielen na historickú časť mesta, ale aj širšie okolie. Viacerí z nás sme už v Bardejove boli, ale Bardejovčania si pre nás prichystali niečo nečakané - návštevu židovského suburbia - pojem pre nás všetkých dovtedy neznámy.
Bardejov bol prosperujúce slobodné kráľovské mesto, a tak sa v ňom Židia po mnohé stáročia nesmeli usadiť. Museli žiť za hradbami mesta. Slobodné kráľovské mestá a banské mestá mali právo zakázať nekresťanskému obyvateľstvu trvalý pobyt vnútri mestského opevnenia. Mnohé mestá (napríklad banská mestá na Slovensku či mestá ako Bardejov) mali kráľovské privilégiá, ktoré Židom zakazovali vlastniť nehnuteľnosti a bývať vnútri hradieb. Židia mohli do miest prichádzať len cez deň za účelom obchodu a trhov, no na noc museli mestské brány opustiť.
Kresťanská cirkev od stredoveku presadzovala prísnu separáciu kresťanov od iných náboženských skupín. Aby sa zabránilo vzájomnému miešaniu a vplyvu, Židom boli vyhradzované osobitné štvrte – getá alebo predmestia (suburbiá). Domáci mešťania a remeselnícke cechy videli v židovských obchodníkoch silnú konkurenciu. Vytlačením Židov za hradby obmedzovali ich možnosti podnikať priamo na mestských trhoch a chránili si vlastné ekonomické záujmy. K radikálnemu vytlačeniu za hradby došlo napríklad po bitke pri Moháči (1526), kedy boli Židia z dôvodu politickej nestability a predsudkov hromadne vyhnaní z vnútra uhorských miest. Tento stav viedol k vzniku unikátnych historických celkov, ako je napríklad Židovské suburbium v Bardejove, ktoré vyrástlo tesne za mestským opevnením práve pre pretrvávajúci zákaz bývania v meste. Tento areál z prvej tretiny 19. storočia zahŕňa najmä starú synagógu, školskú budovu (beit midraš) a rituálne kúpele (mikve), ktoré slúžia na duchovnú očistu. Smutnou skutočnosťou svetových aj slovenských dejín je, že pred 2. sv. vojnou žilo v Bardejove a okolí cca 3-4 tis. Židov (cca. 40% obyvateľstva) a takmer všetci (až na pár výnimiek, ktorí ušli alebo boli ukrytí) boli deportovaní do koncentračných táborov. Prežilo ich cca 500. A z nich sa domov do Bardejova vrátila len polovica, 250, zvyšní emigrovali z dôvodu veľkej rasovej neznášanlivosti aj po skončení vojny. Preto tak ako Židia z celého sveta, aj slovenskí Židia využili po vojne ponúknutú možnosť prísť bývať do novovytvoreného štátu Izrael. Do krajiny, ktorú Boh zasľúbil výhradne židovskému národu ako večné vlastníctvo. To znamená, že aj pôvodom slovenskí Židia vytvorili pôvodné obyvateľstvo súčasného Izraela. Práve tam, v Izraeli alebo v USA, našli títo ťažko skúšaní ľudia, aj naši slovenskí občania, ktorí prežili najväčšie zverstvá histórie, ktorým vyvraždili celé rodiny a nemali sa ku komu vrátiť alebo sa nemali kde vrátiť, pretože ich majetok bol zhabaný a nie každý Slovák ho ochotne vrátil Židovi naspäť, nový domov. Preto sa v roku 1948 vznikom štátu Izrael naplnilo Písmo, keď Boh povedal v Izaiášovi 66,8:
"Kto počul niečo podobné, kto videl niečo také? Či sa zrodí krajina za jeden deň, alebo narodí sa národ naraz? Lebo Sion sotva pocítil bolesť, už porodil svojich synov. Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme." Genesis 12,1-3
A tak ako povedal aj sám Pán Ježiš žene samaritánke, spása je zo Židov. Ján 4,22
Tieto slová Božie sú mementom pre tých, ktorí pod vplyvom politických rozhodnutí prejavujú akúkoľvek neznášanlivosť voči židovskému národu, pretože história sa zvykne opakovať a v dnešnej dobe sa vo svete opäť dvíha vlna neznášanlivosti a nenávisti voči ľuďom židovskej národnosti či tendencia veriacich myslieť si, že Židia zabili Ježiša Krista, tak ich Boh ako národ zavrhol a nahradil nami, veriacimi pohanmi a kresťania že sú tak niečo viac. Úlohou kresťanov je však pamätať na slová apoštola Pavla v liste Rímskym 11:
,,Spytujem sa teda: Či Boh zavrhol svoj ľud? Vôbec nie! Nezavrhol Boh svoj ľud, ktorý vopred poznal. Spytujem sa teda: Či sa potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich poklesnutím dostalo sa pohanom spasenia, aby sa v nich (Židoch) vzbudila žiarlivosť. A keď je ich poklesnutie bohatstvom sveta a ich úpadok bohatstvom pohanov, o čo viac ich plnosť?! Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste nepoznali tajomstvo, že časť Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, kým nevojde plnosť pohanov. A keď sú prvotiny cesta sväté, (sväté je) aj cesto; a keď je koreň svätý, (sväté sú) aj ratolesti. A ak niektoré z ratolestí boli vylomené, a ty, aj keď si planou olivou, bol si vštepený do nich a stal si sa spoluúčastníkom šťavy z koreňov olivy - nevystatuj sa nad ratolesti. Ak sa však vystatuješ (nezabúdaj), že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba.
Povieš azda: Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol vštepený? Dobre. Vylomené boli pre neveru, a ty si obstál vierou. Nenamýšľaj si, ale sa boj! Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba. Hľaď teda na dobrotu a na prísnosť Božiu; na tých, ktorí padli, sa vzťahuje Božia prísnosť, na teba sa však vzťahuje Božia dobrota - ak zotrváš v dobrote; inak budeš aj ty odťatý. Oni však ak nezotrvajú v nevere, budú vštepení. Lebo Boh má moc zase ich vštepiť. Veď keď si ty bol odťatý z prirodzenej planej olivy a proti prírode vštepený do šľachtenej olivy: o čo viac oni, prirodzené (ratolesti), budú vštepení do vlastnej olivy! Ako ste totiž vy kedysi neposlúchali Boha, a teraz dostalo sa vám milosrdenstva pre ich neposlušnosť, tak aj oni teraz neuposlúchli, aby pre milosrdenstvo, ktoré sa vám stalo, aj im dostalo sa teraz milosrdenstva. Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval."
Povieš azda: Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol vštepený? Dobre. Vylomené boli pre neveru, a ty si obstál vierou. Nenamýšľaj si, ale sa boj! Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba. Hľaď teda na dobrotu a na prísnosť Božiu; na tých, ktorí padli, sa vzťahuje Božia prísnosť, na teba sa však vzťahuje Božia dobrota - ak zotrváš v dobrote; inak budeš aj ty odťatý. Oni však ak nezotrvajú v nevere, budú vštepení. Lebo Boh má moc zase ich vštepiť. Veď keď si ty bol odťatý z prirodzenej planej olivy a proti prírode vštepený do šľachtenej olivy: o čo viac oni, prirodzené (ratolesti), budú vštepení do vlastnej olivy! Ako ste totiž vy kedysi neposlúchali Boha, a teraz dostalo sa vám milosrdenstva pre ich neposlušnosť, tak aj oni teraz neuposlúchli, aby pre milosrdenstvo, ktoré sa vám stalo, aj im dostalo sa teraz milosrdenstva. Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval."
Vzťah nášho Boha a židovského národa v posledných časoch opisuje podrobne vo svojich kapitolách prorok Zachariáš.
"Takto vraví Hospodin mocností: Ešte prídu národy a obyvatelia mnohých miest, obyvatelia jedného mesta pôjdu do druhého a povedia: Poďme prosiť Hospodina o priazeň a hľadať Hospodina mocností! Pôjdem aj ja! Vtedy prídu mnohí ľudia a mocné národy hľadať Hospodina mocností v Jeruzaleme a prosiť Ho o priazeň. Takto hovorí Hospodin zástupov: "V tých dňoch sa chopí desať mužov z národov všetkých jazykov obruby odevu judského muža, pevne ho uchopia a povedia: "Chceme ísť s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh."
