Spomíname na vzácnych evanjelikov: Matej Tasler

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Matej Tasler

Dnes si pripomíname 115 rokov od narodenia EVANJELICKÉHO KŇAZA, SPISOVATEĽA a DRAMATIKA Mateja Taslera. Narodil sa 30. decembra 1905 v Nimnici a zomrel 14. júla 1975 v Banskej Bystrici.

o otec Pavel bol v Nimnici hospodárskym správcom na panstve. Od svojich štyroch rokov býval v rodine starého otca Michala Pilca, katolíckeho kantora, ktorý bol učiteľom. V Novej Bani vychodil štyri triedy ľudovej školy. V roku 1914 mu tragicky zahynul otec. Matka Mária (rod. Priczová) sa tak o Mateja starala sama. Matka, i keď bez finančných prostriedkov, chcela dať syna ďalej študovať. Preto bola nútená dať ho do detského domova v Pécsi (1916), kde vychodil 1. triedu reálneho gymnázia. Prostredie detského domova a matkine neblahé rodinné pomery ťažko zapôsobili na citlivú dušu dieťaťa. Vzala ho z detského domova a umiestnila u svojho brata v Budapešti, kde od r. 1917 pokračoval v štúdiách.

Po utvorení Československej Republiky sa s radosťou, hoci na streche železničného vagóna, vracia v roku 1919 na Slovensko – k matke na Turček. V štúdiách pokračuje na Reálnom gymnáziu v Kremnici. Profesori gymnázia prinášali nové pojmy: ideál ľudskosti, rovnosti, demokracie. Spomínali velikánov ducha, o ktorých predtým nebolo počuť. Na stene jeho študentskej izbičky zjavila sa podobizeň Sládkoviča, potom pribúdali ďalšie: Kollár, Štúr, Hollý, Hurban, Hodža, Vajanský, Botto, Kukučín, Hviezdoslav, Krasko, Rázus, Roy. Pri každom chvíľočku spočinul a cítil sa veľmi príjemne, čoraz šťastnejší, ale aj nepokojnejší. Liberálnosť zmýšľania a demokratizácia pomerov mu vychádzali v ústrety. Bral knihu za knihou, noviny, časopisy – a hľadal. Písal básne, rád chodil do prírody, hrával futbal, v zime korčule, radšej by však na lyže, ale tie boli pre neho drahé. Bezprostredne po maturite prestúpil na evanjelickú vieru a na radu básnika Emila Boleslava Lukáča, ktorý poznal jeho vnímavú dušu, rozhodol sa študovať teológiu. Krátko po príchode do Bratislavy jeho milovaná ťažko chorá matka umrela.

Po štúdiách – ako kaplán pôsobil v Trenčíne, ako farár v Malých Stankovciach, v Nových Zámkoch. 9. 11. 1938 zvolenský senior Ličko povolal ho za administrátora do Brezna, kde po smrti Martina Rázusa nemali farára. Osobnosti svojich predchodcov v Brezne – Jána Chalupku a Martina Rázusa, ako aj Karola Kuzmányho a Gustáva Zechentera Laskomerského už poznal z ich tvorby počas svojich študentských rokov v Kremnici. Nadviazať na ich dielo bolo pre neho veľkou výzvou. Nádherný kolorit Horehronia lemovaný Nízkymi Tatrami a Slovenským Rudohorím s malebnými dedinami a mestom pozdĺž Hrona bol pre neho zdrojom nielen oddychu, ale aj obdivu a inšpirácie. Po vyše ročnom smútku za Rázusom rozprúdil sa v Brezne čulý cirkevný život. Z iniciatívy Mateja Taslera sa upravili pre mládež prízemné priestory farskej budovy na čitáreň, divadlo, stolný tenis a vo farskej záhrade za kostolom si vybudovali volejbalové ihrisko, kde aj on hrával s mládežou.

V r. 1940 založil mládežnícky orchester, v ktorom hral na flaute. Organizoval s mládežou náboženské, hudobné, kultúrne večierky, koncerty a divadelné predstavenia. Z jeho iniciatívy vzniklo bábkové divadlo, v ktorom účinkovala aj celá jeho rodina. Zaslúžil sa o prestavbu organu, ktorú navrhol Ing. Letňan a v r. 1947 pri príležitosti posviacky prestavaného organa sám na ňom koncertoval. Na chrámových koncertoch, ktoré bývali raz do roka v r. 1947-1951 (kým ich nezakázali), účinkovali Ing. Letňan, MUDr. Karol Wurm, Ján Valach, miestny spevokol a nepochybne aj kantor Juraj Boško (rodák zo Záriečia). Matej Tasler sa zúčastňoval spoločenského a kultúrneho života. Bol dlhoročným členom výboru miestnej organizácie Matice slovenskej, členom Klubu slovenských turistov a lyžiarov, spoluzakladateľom skautingu a filatelistického spolku. Pre svoj nekompromisný postoj počas Slovenského štátu bol prenasledovaný a 13 mesiacov nedostával plat. Miestni politickí činitelia sa všemožne usilovali o jeho odstránenie.

Na svojich pôsobiskách zakladal a viedol cirkevné spolky, organizoval misijné slávnosti, organové koncerty a podobne. Bol zakladateľom a náčelníkom Ústredia ev. skautov. Usiloval sa po celý život o ekumenické zblíženie cirkví. Počas Slovenského štátu i v 50-tych rokoch bol prenasledovaný. Počas SNP sa evanjelická fara stala strediskom stretnutí bojovníkov proti fašizmu. Z hebrejčiny preložil proroka Ozeáša a zúčastnil sa prác na korektúre prekladu Novej zmluvy. Je autorom mnohých divadelných hier, viacerých básní, náboženských piesní, rozprávok a poviedok.

Matej Tasler zomrel 14. júla 1975 v Banskej Bystrici. Jeho životným krédom bolo „Láska, nie nenávisť“. V tomto príspevku sme si ho pripomenuli ako rodáka z Nimnice, hoci tu prežil iba zlomok svojho života. Predsa – príklad jeho života a služby na Pánovej vinici je hodný poznania a nasledovania

zdroj: ECAV Púchov

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.