Spomíname na vzácnych evanjelikov: Leopold Bruck

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Leopold Bruck

Dnes si pripomíname 155 rokov od úmrtia PEDAGÓGA a KNIHOVNÍKA Leopolda Brucka. Narodil sa 15. novembra 1800 v Žaškove a zomrel 18. apríla 1866 v Dolnom Kubíne.
Oravský rodák Leopold Bruck sa narodil v mieste učiteľského pôsobenia jeho otca Jána Brucka, v Žaškove. Pochádzal z učiteľskej rodiny (jeho otec bol dlhoročným učiteľom v Žaškove) a sám v učiteľských službách pôsobil 47 rokov. Jeho matka Zuzana rodená Čaplovičová bola vlastnou sestrou Vavrinca Čaploviča. Prvé vzdelanie získal (1805 – 1813) na elementárnej škole u svojho otca v rodnom Žaškove. Neskôr (1813 – 1816) chodil do evanjelického gymnázia v Rožňave na Gemeri, kde sa mal priučiť maďarčine. V štúdiách pokračoval na známom evanjelickom lýceu v Bratislave. V tých časoch v Bratislave žil už aj jeho ujec Vavrinec (ako archivár rodiny Zičiovcov), ktorý ho v učení výrazne podporoval a túžil mať z neho lekára. Z veľkej vďačnosti za podporovanie na štúdiách mu Leopold zložil v roku 1817 ďakovnú ódu v latinčine, ktorá sa v Čaplovičiane zachovala v rukopise. Štúdiá medicíny však nedokončil, pretože po náhlej a nečakanej smrti jeho otca a na veľkú prosbu matky sa vrátil do rodiska, aby nastúpil na miesto učiteľa žaškovskej školy. Ako učiteľ tu pôsobil až do roku 1831. V tomto roku si Leopold založil aj rodinu, keď sa oženil s Julianou Heilovou, dcérou Jozefa Ezechiela Heila a vnučkou známeho oravského stoličného lekára Jána Heila. Už v Dolnom Kubíne sa im narodili štyri deti, synovia Vendelín, Karol a dcéry Žofia a Júlia.
V čase Leopoldovho pôsobenia v Žaškove okrem vzdelávania a výchovnej práce evanjelická vrchnosť veľmi kladne hodnotila aj jeho mimoškolskú činnosť. Nacvičoval tu spevácky zbor, viedol divadelný súbor, organizoval vychádzky do prírody a vykonával aj niektoré cirkevné úkony, vyplývajúce z povinností evanjelického učiteľa. Táto jeho úspešná pedagogická a ľudovýchovná činnosť zapôsobila na vrchnosť Oravskej stolice, ktorá mu ponúkla učiteľské miesto na evanjelickej škole v Dolnom Kubíne. Tak po úspešnom trinásťročnom pôsobení odišiel na nové pôsobisko, kde zotrval nasledujúcich 35 rokov až do svojej smrti (1832 – 1866).
V dolnokubínskom prostredí popri učiteľskom pôsobení rozvíjal záslužnú organizačnú, osvetovú, kultúrnu i literárnu činnosť, najmä v Spoločnosti vychovávateľskej evanjelického bratstva oravského (bol hlavným iniciátorom jej založenia a dlhoročným pokladníkom a knihovníkom Spoločnosti), v miestnej evanjelickej cirkvi a. v. bol seniorálnym notárom, významne pôsobil vo vdovskom sirotskom ústave evanjelických učiteľov Oravy (vypracoval jeho stanovy) a nepochybne rozvíjal záslužnú činnosť v Čaplovičovej knižnici. Ako učiteľ pociťoval nedostatok kvalitných učebníc, preto v roku 1848 mu v Banskej Bystrici vyšla tlačou Nová čítanka pre menšiu mládež školskú.
O Leopoldovi Bruckovi sa viac vie ako o pedagógovi (časť príspevkov v Zborníku Oravského múzea z roku 1992 je venovaných tejto osobnosti ako učiteľovi), no menej je vnímaný ako knihovník Čaplovičovej knižnice, ktorý výrazne zasiahol do dejín Bibliotéky (pôsobil tu v rokoch 1852 až do svojej náhlej smrti v roku 1866). Bol to on, ktorý podporil Vavrinca v tom, aby svoju knižnicu daroval oravským rodákom. Spolu s ďalšími oravskými kultúrnymi činiteľmi vynaložil veľké úsilie a mimoriadnu starostlivosť nielen pri prevážaní Čaplovičovej knižnice, pri usporiadaní a inventarizácii knižničného fondu, ale mal veľkú zásluhu aj na tom, že sa knižnica na Orave v Dolnom Kubíne zachovala. Neúnavne a s veľkou horlivosťou vystupoval na obranu knižnice (napríklad v roku 1852 vystúpil proti dolnokubínskemu richtárovi Michalovi Radlinskému). Svedomito sa staral o využívanie fondov knižnice formou požičiavania, o čom svedčia starostlivo vedené záznamy vo výpožičných zošitoch. Jeho zásluhou sa dostávali slovenské a inorečové knihy – umelecké, náučné, hospodárske a iné nielen čitateľom v Dolnom Kubíne a okolí, ale aj záujemcom do hornooravských dediniek Habovka, Jasenica, Slanica, Ústie, Vaňovka, Vavrečka, Zubrohlava atď. V darovanej Čaplovičovej knižnici videl veľké žriedlo teoretickej a praktickej prípravy oravských učiteľov, najmä na pedagogickú prácu. V knižničnej zbierke bolo mnoho významných diel svetových pedagogických osobností, ktoré mal v úmysle využívať v Spoločnosti vychovávateľskej. Tým mal na mysli pristupovať k pedagogickej práci na vedeckých základoch a tak povzniesť oravské školstvo na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Tento motív bol prijateľný aj pre Vavrinca Čaploviča, lebo videl v Spoločnosti spoľahlivú organizáciu, ktorá by udržiavala a využívala knižnicu pre vedecké a pedagogické účely.
Veľmi cennú pomoc poskytoval najmä dolnokubínskym školám, ktoré si v knižnici vypožičiavali nielen knihy, ale aj fyzikálne, matematické, zemepisné (glóbusy, mapy) a iné v nej nachádzajúce sa prístroje, ktoré používali ako školské pomôcky pri vysvetľovaní učebnej látky žiakom (Leopold ich sám hojne využíval pri výučbe na dolnokubínskej evanjelickej škole).
Okrem učiteľskej a knihovníckej práce sa venoval aj literárnej a publicistickej činnosti. Napísal životopis Jána Čaploviča, Vavrincovho bratranca. Prispieval básničkami, ktoré skladal pri rôznych príležitostiach do slovenských časopisov, napríklad prispieval do Fejérpatakyho kalendára, Slovenského pozorníka, Tatrana, Sokola, Slovesnosti, Priateľa školy a literatúry. V jeho pozostalosti zostalo 200 básní a kancionál s 864 piesňami. Pre túto tvorivú literárnu činnosť mu dal základy otec, ktorý bol horlivým skladateľom básničiek a divadelných scénok.
Leopold Bruck so svojím synom Vendelínom v roku 1864 darovali Matici slovenskej svoju cennú numizmatickú zbierku zlatých a strieborných mincí (hodnotenú na 1000 zlatých; dar strýka Vavrinca Čaploviča) a týmto významným počinom sa zaradili podľa deviatich Stanov Matice medzi jej zakladateľov. (V menoslovnom zozname zakladajúcich členov Matice slovenskej figurujú na 122. a 123. mieste.).
Za zásluhy o rozvoj školstva a výchovy mládeže na Orave, za dlhoročné pedagogické pôsobenie, za šírenie osvety a kultúry, jeho starostlivosť o Čaplovičovskú knižnicu i za jeho literárnu a publicistickú prácu bol cisárom vyznamenaný strieborným záslužným krížom s korunou. Slávnostne mu bolo odovzdané 17. apríla 1865.
S veľkým obdivom môžeme konštatovať, že vďaka oduševneniu a neúnavnej práci Leopolda a aj jeho syna Vendelína aj napriek prekážkam bola Čaplovičiana, tento výnimočný skvost, pre mnohé generácie zachovaná na Orave.

Mgr. Renáta Jedláková

Literatúra: Jedláková, R. Leopold a Vendelín Bruckovci a Bibliotéka Čaplovičiana. In: Jagnešáková, M. (ed.): Zborník Oravského múzea, 2011, XXVIII. Dolný Kubín: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, 2011, S. 441 – 446. (ISBN 978-80-89564-02-6)
Mgr. Renata Jedláková, knihovníčka Čaplovičovej knižnice
Literárnovedné odd. – Sekcia Bibliotéka Čaplovičiana, bibliotekadk@oravskemuzeum.sk

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.