Spomíname na vzácnych evanjelikov: Daniel Gabriel Lichard

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Daniel Gabriel Lichard

Pred 210 rokmi sa narodil KŇAZ, PUBLICISTA a PEDAGÓG Daniel Gabriel Lichard. Narodil sa 17. januára 1812 v Slovenskej Ľupči a zomrel 17. novembra 1882 v Skalici.
Daniel Gabriel Lichard sa narodil v rodine evanjelického farára a vzdelanie získaval v Slovenskej Ľupči, v rokoch 1821 – 1823 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v rokoch 1823 – 1828 na lýceu v Kežmarku a v rokoch 1828 – 1834 v Bratislave. Tu sa stal spoluzakladateľom a aktívnym členom „Literárnej jednoty“ pri Ústave reči a literatúry československej na evanjelickom lýceu, z ktorej vzniklo pod vedením Ľudovíta Štúra významné národné hnutie. Neskôr pokračoval v štúdiu na teologickej fakulte vo Viedni, kde študoval v rokoch 1834 – 1837, no kňazom bol len krátky čas, v roku 1837 evanjelickým kaplánom v Tisovci u Pavla Jozeffyho. 
Centrom jeho záujmu sa stalo novinárstvo, ekonomika, prírodné vedy a ich popularizácia. V rokoch 1838 – 1844 bol profesorom na lýceu v Banskej Štiavnici, kde vyučoval aj matematiku a fyziku, ale od roku 1847 sa už profesionálne venoval novinárstvu. V roku 1847 vydal prvý ročník svojho kalendára Domová pokladnica, potom nasledovali Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život.
Zúčastnil sa politických bojov o národnú a spoločenskú emancipáciu Slovákov v revolúcii 1848 – 1849, 20. marca 1849 bol účastníkom slovenského vyslanectva k cisárovi Františkovi Jozefovi I.
Rozsah publicistickej činnosti Daniela Licharda je úctyhodný. Len počet článkov, ktoré napísal, odhaduje sa na viac ako 5 000. Lichard sa od roku 1847 až do svojej smrti v roku 1882, teda skoro úplných 35 rokov venoval výlučne spisovateľstvu a novinárstvu. Bol to prvý profesionálny slovenský novinár. Hovorievalo sa o ňom, že za tieto roky neprešiel ani jediný deň, v ktorom by niečo nebol napísal. „Lichardove dielo, to je celá bibliotéka písaná jedným perom. Trinásť veľkých kníh, asi 35 menších, 35 ročníkov časopiseckých a nesčíselné menšie práce po iných vydaniach. Dohromady činili by jeho diela skoro 90 zväzkov rozličnej veľkosti“, hovorí v nekrológu o ňom Svetozár Hurban-Vajanský.
Daniel Lichard bol všestranným ľudovýchovným, organizátorským pracovníkom a publicistom. V kruhu štúrovcov sa stal významným popularizátorom vedeckých poznatkov, popredným priekopníkom spisovnej slovenčiny, tvorcom a propagátorom slovenskej odbornej terminológie. Stal sa priamym zástupcom Juraja Fándlyho, Gašpara Fejerpatakyho-Belopotockého, Juraja Palkoviča a iných vo vydávaní ľudovýchovnej a popularizačno-vedeckej literatúry, brožúr, kalendárov, časopisov, novín a pod. Bol po dlhé roky propagátorom družstevného hnutia, zakladateľom pomocných pokladníc, obilných skladov a iných svojpomocných spolkov, v pravom zmysle slova učiteľom ľudu, jeho radcom pri výnosnejšom hospodárení, „gazdom nad gazdov“, ako ho bol výstižne pomenoval Pavol Országh-Hviezdoslav. Účinne spájal teóriu s praxou, hlásal a propagoval technický pokrok, ktorý napomáhal hospodárskej prosperite slovenských remeselníkov a drobných obchodníkov. Jeho novinárske dielo patrí ku klasickým hodnotám dejín slovenského novinárstva. Z novotvarov, ktoré vo svojich prácach využíval, sa trvalou súčasťou živého jazyka stali napríklad slová rušeň, škripec, náradie, tekutina a veľa iných.