Spomienka na Přerovskú tragédiu, 21.6.2020 Dobšiná

Spomienka na Přerovskú tragédiu, 21.6.2020 Dobšiná

...učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. 30 Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.  Mt 11, 29-30

Keď sa pozrieme späť, na dátum a udalosti tragédie, ktoré si dnes pripomíname – čo nám najviac rezonuje v našich mysliach? Aké máme pocity, keď si spomíname na túto tragédiu? Priznám sa, že podrobne som si tieto udalosti preštudovala až nedávno a mráz mi behal po chrbte keď som si uvedomila, že to všetko, všetka tá hrôza sa naozaj stala.

Obnovuje sa ľútosť, prichádza smútok keď si spomenieme na 6 vagónov plných karpatských Nemcov a 112 obyvateľov Dobšinej. Srdcia sa nám chvejú aj po mnohých desaťročiach keď si predstavíme beštiálne spôsoby vraždenia a plač tých najmenších  bezbranných detí. Zrazu sa všetka istota a nádej slobody mnohých ľudí stratila, „vďaka“ jednému človeku, ktorý nepoznal zľutovanie.

... človek má k dispozícii mnoho prospešných vecí ale na druhej strane aj mnoho desivých. Medzi tie desivé patria klamstvá, zrada, potupa a zbrane a tak prišli vraždy, vojny a krviprelievanie, krízy či prevraty. Bratia a sestry, ľudskosť je to, čo nás odlišuje od robotov a strojov, ktoré nič necítia a nemyslia. No ak je nám ľuďom zaťažko ozajstne a od srdca plakať a srdečne a úprimne sa smiať – tak to je úpadok a premena človeka.

Áno, je pravdou, že človek má právo meniť svet a tak vytvárať niečo nové – dobré,  no pritom nezabúdajme na to staré, na to čo sa stalo, a aj keď to znie už možno ošúchane, berme si z minulosti ponaučenie, aby sa aj z ľudí terajšej doby nestali desivé krvilačné šelmy, ktoré prepadnú do priepasti zla či nenávisti.

My všetci, ktorí sme dnes tu, vieme si predstaviť aké je to stratiť človeka. Predstavte si, že 112 ľudí naraz stratilo blízkeho člena rodiny. A to tlačilo ľudí v *45 roku  a tlačí to i dnes nás do kolien. Je to ťarcha, ktorá je veľmi ťažká a jej váhu neznížil ani 75 ročný odstup.

Milí bratia, milé sestry dvíha nás Pán Ježiš a hovorí nám...poďte ku mne...u mňa nájdete odpočinutie pre svoje duše. Je to pre nás úľava keď počujeme tieto slová. Pôsobia ako vrúcne objatie, ktoré nás chce upokojiť a naše zronené srdcia priviesť k úľave. Tieto Ježišove slová sú pre nás ako ostrov uprostred rozbúreného mora a to Božie objatie prináša utíšenie búrky. Je to miesto, kde naša duša nachádza pokoj a utíšenie. Nezabudnime na to, že také miesto pokoja existuje a Pán Ježiš ukazuje cestu práve tým, čo nám hovorí: učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké; u mňa nájdete odpočinutie duše; keď toto budete robiť nájdete pokoj pre svoj život....

..toto má byť všetko? Také je to jednoduché? Áno, také je to jednoduché. Nepotrebujeme veľa slov. niekedy sú to maličkosti, malé gesto, ktoré všetko zmení. Nemám teraz na mysli žiadny zázrak. Hovorím o tom, čo môže každý z nás urobiť. Ježiš nám ukazuje, že je to možné. Práve u Neho to môžeme odkukať, od Neho sa môžeme naučiť láskavosti srdca a ochote pomáhať. Ježišov život a dielo nám ukazuje, ako je život krajší s konaním lásky, dobra a dôvery jedného voči druhému.

Vložme svoje sily do toho, pre čo sme stvorení. Dajme sa do služby niekomu väčšiemu, ako sme my. Neváhajme a dôverujme Bohu – aj v tých najťažších chvíľach nášho života. Spasiteľ Ježiš Kristus ponúka  pomoc ľuďom, ktorí sa namáhajú a ktorí sú preťažení nielen fyzicky ale i duševne. Táto ponuka platila ľuďom v Jeho dobe a platí aj nám. Ponúka odpočinutie tým, ktorí v dôsledku životných bremien nemajú už v sebe zdroj sily a pokoja. On nás dobre pozná a pred Bohom si nemusíme nič nahovárať. Nemusíme si hovoriť, že sme v poriadku a pritom nás niečo trápi, bolí, pichá a tlačí. Pán Ježiš  vie, čo všetko hýbe naším vnútrom. Pozná naše námahy a bremená. On pozná naše duchovné zápasy, vie o našich pádoch i našich víťazstvách.

Poďte ku mne všetci! To je pozvanie aj pre nás všetkých, ktorí si dnes pripomíname smutnú udalosť našich dejín. Poďte ku mne všetci, pozýva nás Pán Ježiš – je to On, ktorý otvára tú pomyselnú miestnosť lásky, vrúcnosti, ľudskosti, zmierenia a pokoja. A my dnes po 75-tich rokoch do tejto miestnosti vstupujeme a chceme nájsť pokoj a chceme ho dopriať všetkým tým, ktorí pri tejto tragédii zahynuli. V tejto miestnosti chceme pozvať  k pokore, aby sme sa jeden pred druhým nepovyšovali a nenamýšľali si o sebe viac len preto, že máme napr kamarátov na „ dobrých miestach“ – tak ako poručík Pazúr, ktorého za jeho zločiny a vraždenie nebolo jednoduché odsúdiť. Nepovyšujme sa a nepozerajme sa na nikoho zvrchu. Toto musíme dokázať, toto je výzva pre každého človeka a je to výzva ťažká, pretože pokušenie vyvyšovať sa je tu vždy. Keď ale zosadneme z koňa vlastnej pýchy oproti sebe uvidíme človeka, ktorý má takú istú dôstojnosť a právo na život ako my. A je úplne jedno či je či múdry, bohatý, nevzdelaný, chudobný, čierny alebo so šikmejšími očami, mladý či starý, pekný či chorý, zdravý a silný alebo či je to dieťa, muž, žena – je to človek ako ja – ty – my a je to Bohom milované dieťa. Chceme aj dnes pozvať k ľudskosti, ktorá sa začína tam, kde sa ľudia spolu rozprávajú, kde sú ľudia ochotní jeden druhého počúvať; ľudskosť sa začína tam, kde si dokážu ľudia úprimne pozrieť do očí a snažia sa pochopiť čo trápi môjho suseda, manžela, sestru, brata, manželku či deti s vnúčatami.

Milí bratia, milé sestry – nie len my sme ľudia, všade okolo nás sú ľudia. Aj keď možno sú tí druhý veľmi odlišní a možno je nám ich odlišnosť odporná a nechutná – nebuďme však násilní, nechcime odvetu, zabíjanie, nebuďme nenávistní. Nerozbíjajme to krehké a krásne čo sa nám doteraz podarilo postaviť. Veď sme ľudia s mäkkým srdcom a nie kamenným. Sme ešte ľudia a to, čo sa nám už ako ľuďom podarilo stratiť, ešte môžeme nájsť....

..urobme si život pekným a ľahším. Sú to tie malé gestá, ktoré veľa zmôžu a ktoré nás postavia na nohy a pomôžu nám lepšie znášať ťažké chvíle. Veď aké krásne sú voňavé kvety, ktoré nám niekto zo svojej záhradky daruje; aké príjemné je dostať ručne napísanú pohľadnicu od starej priateľky; akú radosť máme keď na displey telefónu vidíme, že nám volá mama či vnúčatá; ako veľmi nápomocná je nám susedova pomoc; ako veľmi sme boli solidárny a ostali sme doma a aká neúnavná bola a je práca lekárov, sestier, policajtov, vojakov ale aj predavačiek, krajčírok či opatrovateliek.

Všetci spolu nesieme ťažkosti života a tak si ich robíme znesiteľnejšími a ľahšími. Byť človekom je dané, ale zachovať si ľudskosť, to je naša voľba. Amen

Pane Bože, nebeský náš Otče chceme Ti aj dnes poďakovať za to, že nám pomáhaš niesť bremená a ťarchy nášho života. Myslíme dnes na všetkých tých, ktorí pred 75-timi rokmi veľmi trpeli a museli znášať ťažké bremeno strachu, smútku a veľkej bolesti duše. My dnes chceme byť tými, ktorí budú zabraňovať krvavým zrážkam, násiliu, nespravodlivosti a chceme každý svojou mierou pomáhať mierniť nedostatky životných potrieb ľudí okolo nás.

Prosíme za všetkých tých, ktorí sa nachádzajú v utrpení, nedostatku, chorobe či biede. Prosíme za ľudí osamelých, bez pomoci i bez rodiny. Vzbudzuj i v nás ľuďoch humánnosť, ochotu a ľudskosť vedieť a chcieť pomôcť.  Buď Pane Bože všetkým smutným a utrápeným Ty  Ochrancom, Pomocníkom i Lekárom. Nech všetci nájdu cestu k Tebe, k Tvojmu láskavému objatiu, ktoré všetkým utrápeným poskytuje tak potrebné odpočinutie a pokoj. Amen