Rozlúčili sa s Jozefom Grexom

Rozlúčili sa s Jozefom Grexom JANA NUNVÁŘOVÁ

Vo štvrtok, 11. júna 2020 popoludní, sa v evanjelickom chráme Božom v Trnave uskutočnila rozlúčka s bratom Ing. Jozefom Grexom, zborovým dozorcom. Spolu s rodinou sa prišli rozlúčiť aj členovia cirkevného zboru, dcéro-cirkevného zboru, kolegovia a mnohí ďalší. Zvesťou Božieho Slova poslúžil brat biskup ZD Ján Hroboň spolu s domácimi farármi. Prítomný bol aj generálny biskup ECAV Ivan Eľko so svojím osobným tajomníkom Borisom Mišinom. Nechýbalo ani predsedníctvo Bratislavského seniorátu sestra seniorka doc. ThDr. Sidonia Horňanová, PhD. a brat dozorca Peter Synak.

Ponúkame vám príhovor Jána Hroboňa, biskupa ZD, ktorý prečítal z kazateľnice pri rozlúčke s trnavským dozorcom Jozefom Grexom.

Až po smrť Pane, chceme byť Tvoji,
až po smrť ako Ty, chceme kríž niesť.
Až po smrť zotrvať pri svetla zdroji,
z priamych ciest za Tebou nedať sa zviesť. Amen

Žalm 23: Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno. Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj. Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy. 

Milá zarmútená rodina, manželka, deti, rodičia, súrodenci, vnúčatá, bratia a sestry. Ťažko nájsť v Božom Slove krajší text, ako Ž 23, ktorý sme práve prečítali. Je proste nádherný. A je aj pozoruhodne univerzálny. Či v radosti, či v bolesti, či na poučenie alebo vo chvíľach všedných či nevšedných, vždy je aktuálny. Býva súčasťou bohoslužieb, ale aj skrytý v zákutí srdca. Rozumejú mu deti aj dospelí,  ľudia rozmanitých kultúr a národností. Čím je na tento Žalm taký pozoruhodný? Predovšetkým tým nádherným uistením – Ty si so mnou. Boh je so mnou v dobrom aj v zlom, v radosti aj v bolesti. On je môj dobrý Pastier. On je aj teraz s vami, milá zarmútená rodina, keď prechádzate týmto temným údolím bolesti a utrpenia.

Dovoľte mi, aby som Vášho drahého zosnulého oslovoval jeho krstným menom – Jožko. Stretli sme sa len pár krát, poznali pomerne málo, ani sme si netykali, ale aj pri tých pár stretnutiach mal človek pocit, že sa poznáme dlho, že máme toľko spoločného. Že je to človek, ktorý nepozná slová nedá sa, vždy ochotný, ústretový, ktorý sa natoľko vkladal do svojej práce a vzťahov a kontaktov,  že ste nejako samozrejme chceli s ním byť kamarát.

Spomínam len okamihy, ale pre vás – manželku, deti, rodičov, súrodencov, vnúčatá, rodinu, priateľov- bol tým, ktorý bol denne súčasťou vášho príbehu, kde sa trvalo zapísal do vašich sŕdc predovšetkým tým, ako veľmi vás mal rád.

Tak sme to mohli vnímať aj v tých posledných dňoch, poznačených ťažkou a postupujúcou chorobou, ako ste dokázali byť s ním, obklopiť ho svojou láskou, pozornosťou starostlivosťou, až do posledných spoločných okamihov.

Určite vám bol za to vďačný a mohli ste spoločne prežívať uistenie práve cez vzájomné vzťahy – keby som kráčal hoci údolím tieňov smrti, nebojím sa zlého – lebo Ty si so mnou.

Veď čo si obvykle najviac praje človek v takýchto kritických chvíľach života? Aby nebol sám, aby mohol byť so svojimi drahými. A aké vzácne je, keď cez nich môže prijímať uistenie – Ty, Bože, si so mnou. Nemusím sa báť.

Hospodin je môj Pastier nebudem mať nedostatku. On sa o mňa stará  - zelené pastviny, osviežujúce vody – mám všetko čo potrebujem. Vtedy keď ustávam a padám, ma nanovo dvíha, občerstvuje moju dušu keď blúdim, hľadá ma a zachraňuje, vodí po cestách spravodlivosti. Nie cestách podvodov, korupcie a násilia, ktorých je tak veľa a nikam nevedú, ale po cestách spravodlivosti. Jožko vedel o cestách veľa. Staral sa o to, aby boli kvalitné a bezpečné. Tak ako do všetkého, aj do svojej práce sa vkladal naplno.

Zároveň dôverne poznal dokonalú cestu, ktorou je Pán Ježiš Kristus, ktorý o sebe povedal, Ja som cesta. Jožko nie len že kráčal, ale bežal po tejto ceste. Často tempom aj za troch. Tak to bolo aj v jeho praktickej službe v cirkvi, cirkevnom zbore, veľmi mu záležalo, aby naše kresťanstvo bolo ozajstné. Tak to zažil doma, v rodine evanjelického farára, tak to dokazoval a niesol ďalej aj v CZ ECAV Trnava.

Naposledy sa veľmi tešil, keď sme posvätili nový kostol v Seredi, o ktorý sa tiež veľmi zaslúžil. Mal už ďalšie plány, čo všetko treba spraviť....

Možno sa dnes, keď je všetko inak, aj oprávnene pýtame – prečo práve on, prečo práve jeho postihla tá hrozná choroba?! Zvlášť keď si už mohol konečne viac užiť všetko to dobré a pekné vo svojej rodine, práci, cirkvi?

To sú ťažké otázky, ale znovu nás upriamujú na ten vzťah, ktorý dáva zmysel prekračujúci našu časnosť.

V takomto vzťahu – On je môj Pastier, môžeš zakúsiť, že dostaneš nie - niečo za niečo, až keď si to zaslúžiš, ale hojnosť, prebytok, stôl prestretý Jeho dobrotou a milosťou. Zistíš, že to, čo On dáva je ďaleko viac, než veci tohto sveta. Lebo Ty si so mnou, s Tebou môj kalich preteká.

23. žalm nás upriamuje na dom Hospodinov, na domov, ku ktorému nás vedie dobrý Pastier. Aj keď prechádzame úsekmi ťažkými a bolestivými, aj keď niekedy strácame tento cieľ spred očí, On nás uisťuje, že sa vraciame domov. 

Jožko už prišiel domov. Budoval cesty, kráčal po ceste, ktorá ho doviedla domov. Tak vieme, že to nie je koniec, iba prechod do novej skutočnosti, ktorá je dokonalá. V dome nášho Otca je mnoho príbytkov. Pán Ježiš nás tam predišiel a prichystal ich pre nás. Preto sa lúčime len na chvíľu. 

Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy. Amen. 




V mene rodiny sa prítomným prihovoril syn, Jozef Grexa ml. Vyjadril, že na svojho otca je nesmierne hrdý. V spleti obáv, pochybností a starostí za posledných 5 mesiacov v ich rodine najsilnejšie rezonovala vďačnosť voči Pánu Bohu. Za všetko, čo pre nich ich otec, krstný otec, manžel, syn, starý otec a kamarát urobil a čo im odovzdal. Príkladne slúžil a pomáhal aj vo svojej cirkvi. Vedel vyriešiť každý problém, vždy mal čas a každému chcel pomôcť. „Kiež by som mohol byť otcom, akým bol on. Jeho život je pre mňa tou najväčšou výzvou: žiť tak ako najlepšie viem. Konečne môže byť doma, na mieste, pre ktoré bol stvorený. Kríž mu bol istotou a cez všetok smútok môžeme mať radosť v srdci.“

Zborový farár Radomír Vařák vo svojom krátkom príhovore priznal, že mali veľa spoločných plánov. „Pán Boh túto nitku pretrhol. Napriek tomu, že sme mali vieru, že Pán Boh ho z toho vytrhne, On rozhodol inak. Sme vďační za jeho život, za jeho službu v tomto cirkevnom zbore.“ Poďakovanie odovzdal aj v mene cirkevníkov z Trnavy, ale aj z dcérocirkvi Sereď, najmä za jeho nasadenie pri stavbe a dokončení tamojšieho chrámu Božieho. Práve na dostavbu kostola v Seredi bola vyhlásená počas pohrebného obradu aj zbierka. Prispieť pri spomienke na ich drahého zosnulého je možné aj dnes na č. ú.: SK42 0900 0000 0000 4553 5703. Do správy pre prijímateľa stačí napísať: Príspevok na kostol v Seredi pri spomienke na brata Jozefa Grexu.


Galéria k článku

Mária Hroboňová
Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.