Pripomenuli si zlatú konfirmáciu

Pripomenuli si zlatú konfirmáciu

Z milosti Božej sme sa po dvoch rokoch opäť dožili Zlatej konfirmácie v našom cirkevnom zbore, ktorá sa konala v 2. nedeľu po Svätej Trojici v Košariskách.  

Zlatí konfirmandi plní očakávaní sa schádzali v zborovej miestnosti na fare, aby tak ako pred päťdesiatimi rokmi na čele s kňazom Mgr. Ladislavom Valáškom vstupovali do chrámu Božieho. Na slávnostných službách Božích si zaspomínali na deň svojej konfirmácie, keď boli prijatí za dospelých členov cirkvi. Obnovovali sa pocity strachu z otázok, ktoré sa ich pán farár bude pýtať, ale i vzácne pocity, keď sa pred slávnosťou konfirmácie „odpýtali“ od svojich milovaných rodičov, starých či krstných rodičov, ktorí ich už predišli do večnosti. Spevom piesne „Keď slnka jas...“ sme si spoločne zaspomínali na všetkých tých, ktorí sa pred päťdesiatimi rokmi tiež stali dospelými členmi cirkvi, avšak z Božej vôle už túto časnosť opustili. Po prijatí medzi zlatých konfirmandov a obdržaní rozpomienky, zlatí konfirmandi pristúpili, tak ako pred päťdesiatimi rokmi, k stolu Pánovmu a prijali sviatosť Večere Pánovej. Slávnosť obohatilo aj vystúpenie žien, ktoré v košarišskom kroji zaspievali známu a dojímavú pieseň A. Sládkoviča „Hojže Bože...“
Po slávnostných službách Božích sa jubilujúci konfirmandi aj s rodinami spoločne stretli pri slávnostnom stole, kde každý o sebe prezradil, ako ho Božie požehnanie sprevádzalo počas života. V modlitbe sme prosili aj o Božie požehnanie do budúcich rokov, aby Trojjediný Boh stál pri nich aj nastávajúce časy, dával im zdravie a lásku milovaných blížnych. Takto pri spomínaní, ďakujúc za Božie žehnanie, jubilujúci konfirmandi zotrvali v rozhovoroch až do poobedia. Pre mňa ako duchovného pastiera bola táto slávnosť veľmi milá, bol to požehnaný čas, kedy som sa mohla veľa dozvedieť o rôznorodých životných príbehoch, ktoré boli šťastné a radostné. Z niektorých sa nám však tisli do očí aj slzy smútku. Mohli sme tak spoločne vnímať ako Hospodin koná v našich životoch. 
 
Bože, dnes pred oltárom Tvojím,
hľa, ako pred 50-timi rokmi slávnostne tu stojím.
Keď pred Tvoju svätú tvár znova predstupujem,
za všetko požehnanie, čo si mi za tie roky dal, vrúcne Ti ďakujem.
 
Pred tým, než do chrámu v slávnostnom šate som sa uberala,
od svojich najbližších som sa odpýtala.
Boli tu vtedy všetci moji drahí, čo predišli ma v tú blahú večnosť,
rodičia, súrodenci, krstní, starkí, za ich život, lásku, príklad viery Ti aj dnes patrí vďačnosť.
 
Ja vtedy potvrdila som krstnú zmluvu, vyznala vieru v Teba
a prosila Ťa, by viedol si ma cestou žitia, čo vedie do neba.
Sľúbila som Ti vernosť a odmietla som Zlému slúžiť,
dnes zhodnotiť chcem, či som nezabudla život viery s tebou aj žiť.
 
Či niekedy neodvrátila som sa od Teba?
Či nevolila som si ľahšiu cestu podľa seba?
Či pýtala som si v modlitbe radu od Teba?
Či nechávala som sa viesť knihou kníh, čo zve sa Biblia?
Či prichádzala som pravidelne do chrámu?
Či svojím životom vzdávala som Ti chválu?
 
Viem, často som Ťa zradila jak Judáš, zaprela jak Peter i cestu viery opustila,
dnes, prosím Ťa však, by si mi moje hriechy, omyly a zlyhania z milosti svojej odpustil.
Nie pre moje dobré meno, nie pre moju česť a slávu,
Lež pre víťazného Krista, čo na kríži porazil smrť a vzkriesením otvoril aj mne nebies bránu.
 
Tam sa túžim uberať, tam túžim raz s Tebou byť,
zmiluj sa nado mnou a ráč mi raz dvere kráľovstva svojho večného otvoriť.
Ty buď prosím so mnou, kým ešte môj život plynie
a vylej na mňa i mojich drahých svoje nebeské požehnanie. Amen.

Galéria k článku

CZ ECAV Košariské - Priepasné