Posledná rozlúčka so sestrou Boženou Droppovou

Posledná rozlúčka so sestrou Boženou Droppovou

Hospodin je moje svetlo a moja spása. Žalm 27, 1

Cirkevný zbor Liptovský Mikuláš a Liptovsko-oravský seniorát ECAV na Slovensku sa dňa 15. 2. 2022 rozlúčili so zosnulou sestrou Boženou Droppovou. rodenou Lendvajovou, manželkou po zosnulom bratovi farárovi Vladimírovi Droppovi.

Zosnulá sestra sa narodila 8. 10. 1932 v Pliešovciach, rodičom – otcovi Ondrejovi Lendvajovi a mame Anne rodenej Jaďuďovej, ako jedna z piatich dcér. Po základnom vzdelaní absolvovala v Partizánskom strednú Baťovu školu práce. Po jej skončení pracovala niekoľko rokov vo Vojenských lesoch a majetkoch v Pliešovciach.

Vydala sa v r. 1957 za evanjelického farára Vladimír Droppu. Manželstvo bolo požehnané dvomi deťmi – synom Branislavom a dcérou Annou. Niečo vyše roka žili v cirkevnom zbore Vyšný Žipov, kde bol manžel zborovým farárom. V r. 1959 putovala za manželom do cirkevného zboru Hybe, kde žili a pracovali až do dôchodkového veku. Manžel naďalej pôsobil niekoľko desaťročí ako zborový farár a zosnulá sestra pracovala na miestnom JRD ako mzdová účtovníčka.

Na pokojnom a tichom dôchodku sa dožila štyroch vnúčat a troch pravnúčat. Žila v dome so svojim synom a jeho rodinou.

Roky pribúdali, postupne sa hlásila slabosť tela, bolo potrebné aj nemocničné lôžko, ale vždy tu bola starostlivosť domácich.

Odišla z tejto časnosti 12. 2. 2022 na nemocničnom lôžku v Liptovskom Mikuláši.

Dožila sa vo svojom pozemskom putovaní 89 rokov 4 mesiace a 4 dni. Pochovaná je na cintoríne mestskej časti Liptovského Mikuláša Okoličné.

Pri pohrebnej rozlúčke so zosnulou sestrou znela potešujúca zvesť Božieho slova na základe biblického textu z Prvej knihy Mojžišovej 24. kapitola 56. verš – Ale on im povedal: Nezdržujte ma, lebo Hospodin úspechom korunoval moju cestu; prepusťte ma, nech idem k svojmu pánovi. 

Tak kedysi vyznal Abrahámov služobník Eliezér, keď ho Boh zvláštnym spôsobom priviedol k stretnutiu s Rebekou, ktorá sa stala manželkou Abrahámovho syna Izáka.

Nezdržiavali sme zosnulú sestru, ale prepustili sme ju z tejto časnosti, po jej vlastnom úspechu životnej cesty, nech teda ide k svojmu Pánovi.