Európska konferencia protestantskej cirkevnej hudby 2025

Európska konferencia protestantskej cirkevnej hudby 2025

V dňoch 25. – 29. septembra 2025 sa v holandskom meste Utrecht konala Európska konferencia protestantskej cirkevnej hudby, na ktorej sa zúčastnil aj predstaviteľ a delegát za ECAV na Slovensku, predseda cirkevnej hudby, brat Janko Siroma. Konferencia sa zamerala na predstavenie súčasnej cirkevnej hudby v Holandskej protestantskej cirkvi. Okrem toho bol na začiatku konferencie predstavený systém a fungovanie cirkvi.

Protestantská cirkev v Holandsku - štatistika
Protestantská cirkev v Holandsku (PKN) je najväčšou protestantskou denomináciou v krajine, no dlhodobo čelí výraznému poklesu členskej základne a starnutiu veriacich. K 1. januáru 2025 mala cirkev takmer 1,4 milióna registrovaných členov, z toho 42% vyznávajúcich, 47% pokrstených a 11% nepokrstených. Za poslednú dekádu klesol počet registrovaných takmer o tretinu. Cirkev má 1 458 zborov a spolu 1 815 filiálnych spoločenstiev. V zboroch pôsobí 1 352 duchovných, z nich približne 30% tvoria ženy. Popri úbytku tradičných spoločenstiev vznikajú nové misijné a komunitné iniciatívy, napríklad priekopnícke miesta zamerané na ľudí mimo cirkvi alebo tzv. neusporiadané kostoly, ktoré spájajú kreatívne spôsoby práce s biblickými príbehmi a komunitným životom. Tieto nové formy síce nedokážu nahradiť stratu členov a zborov, no predstavujú dôležité znaky obnovy a hľadania nových ciest pre kresťanský život v súčasnom sekularizovanom prostredí Holandska.

Experimenty na oslovenie moderného človeka
Konferenciu uviedla prednáška na tému: Liturgia a kríza modlitby v protestantskej cirkvi v Holandsku. Prednáška sa zaoberala výzvami a smerovaním cirkevného života v súčasnej dobe, najmä v kontexte protestantských cirkví. Vychádzala zo skúseností posledných desaťročí a predstavila viacero experimentov, ktorými sa cirkev snažila zostať relevantná a osloviť moderného človeka. Holandský teológ Van der Deijl pomenoval sedem trendov, ktoré sa vyskytovali v posledných desaťročiach:
1. – prepájanie viery s vedou a moderným životným pocitom: snaha urobiť vieru intelektuálne prijateľnou pre moderného človeka, ktorý dôveruje vede a rozumu;
2. – estetizovanie rituálov, ktoré môže viesť k tomu, že veriaci sú len konzumentmi: cieľom je urobiť bohoslužby príťažlivejšími a esteticky hodnotnejšími, no hrozí, že účastníci sa stanú konzumentmi namiesto aktívnych spolutvorcov a veriacich;
3. – odstraňovanie mytologických prvkov z biblických príbehov, čím strácajú svoju jedinečnosť: snaha odstrániť prvky, ktoré moderný človek vníma ako ťažko uveriteľné, a prerozprávať ich racionálnejšie;
4. – snaha byť spoločensky relevantní aj mimo cirkevného kontextu: ukázať, že cirkev má význam pre spoločnosť (sociálna práca, kultúrne projekty, podpora spravodlivosti), no podobné aktivity vykonávajú aj sekulárne organizácie;
5. – vitalizovanie spoločenstva bez priameho zakotvenia v živej viere: snaha o vytvorenie príťažlivého spoločenstva bez duchovnej hĺbky;
6. – dôraz na umenie a kultúru: prinášať vysokú umeleckú hodnotu (koncerty, výstavy, estetické priestory);
7. – zohľadňovanie ľudských a emocionálnych potrieb: byť vnímavý k individuálnym problémom, prinášať podporu a povzbudenie, no riskovať stratu špecifického kresťanského posolstva.

Ďalšia časť sa zamerala na chápanie cirkvi ako spoločenstva viery a jej vitality. Prednášajúci zdôraznil tri hlavné oblasti:
1. Cirkev a spoločenstvo viery – spoločné slávenie a modlitba, prežívanie viery vo vzájomných vzťahoch, duchovná formácia a sprevádzanie veriacich.
2. Cirkev a vitalita – potreba dobrého vedenia, jasnej vízie a stratégie, ale aj odvahy inovovať, keď staré modely prestávajú fungovať.
3. Cirkev a svet – zdieľanie života a služby so spoločnosťou, angažovanie sa v pomoci a službe, svedectvo viery voči okoliu.
V závere sa prednáška dotkla témy „Feiern und Beten“ (Sláviť a modliť sa) a ukázala vzájomnú prepojenosť liturgie a modlitby, pričom osobitne vyzdvihla úlohu hudby pri prehlbovaní duchovného zážitku a pri spoločnom slávení bohoslužieb. Celkovo upozornila na potrebu vyváženosti medzi snahou o aktuálnosť a zachovaním jedinečného posolstva viery, ako aj na význam hudby a liturgickej kreativity v cirkevnom živote.

Hlavnou časťou konferencie bolo zasadnutie predsedníctva a delegátov, ktoré sa uskutočnilo 26. septembra v priestoroch ústredia protestantskej cirkvi v Holandsku. Vyhodnotila sa minuloročná konferencia, schválila sa výročná správa a rozpočet na ďalšie obdobie. Zároveň sa rozhodlo o miestach nasledujúcich konferencií – v roku 2026 sa bude konať v Štrasburgu a v roku 2027 v Estónsku.

Psalmen anders
Hudobníci Wim Ruessink a Johan Klein Nibbelink predstavili zbierku piesní „Psalmen anders“. Ide o rozšírenie súčasného spevníka z roku 2013 o sto nových piesní na námet žalmov. Projekt vznikol z práce komisie, ktorá priebežne revidovala texty a zbierala nové hudobné spracovania. Publikácia prináša nové poetické a hudobné vyjadrenia, ktoré môžu osloviť rôzne skupiny veriacich.

Prednáška Hyun-Ah Kim: Between Edification and Entertainment
Prednáška sa sústreďovala na napätie medzi duchovným povznesením (edification) a zábavou (entertainment) v hudbe kresťanstva v globálnom prostredí. Dr. Kim ukázala, ako sa kresťanská hudba pohybuje medzi dvoma pólmi:
1. Budovanie viery a liturgické zakotvenie – hudba ako nástroj formovania spoločenstva, prenášania biblických textov a posilňovania teológie. V tradíciách západnej cirkevnej hudby sa dlhodobo zdôrazňovala zrozumiteľnosť slova, hlboký duchovný obsah a estetická disciplína.
2. Popularita, emócia a zábava – najmä v globálnom prostredí (USA, Afrika, Latinská Amerika, Ázia) sa rozvinuli formy, ktoré čerpajú z populárnej hudby, rytmu a performancie. Tieto podoby sú blízke širokej verejnosti, ale hrozí, že sa duchovný obsah oslabí alebo stane povrchným.
Dr. Kim zdôraznila dynamiku globalizácie a misijného pohybu – západné formy hudby (chorály, hymny) sa rozšírili do iných kultúr, no tam sa premiešali s lokálnymi štýlmi a rytmami. Výsledkom je veľká rôznorodosť: od tradičnej chorálnej hudby v Európe, po gospel, praise & worship, africké spevy, kórejské chvály či latinskoamerické rytmy.
Kľúčové otázky, ktoré prednáška otvorila:
Ako udržať teologickú hĺbku a duchovnú formáciu pri využívaní moderných hudobných štýlov?
Čo znamená autenticita v kontexte globalizovanej cirkvi? Má byť hudba viac univerzálna, alebo zakorenená v lokálnej kultúre?

Aká je zodpovednosť hudobníkov a vedúcich bohoslužieb pri výbere hudby – nielen estetická, ale aj duchovná a pedagogická?
Prednáška ponúkla aj historický rámec: pripomenula západné diskusie od reformácie (Luther, Calvin), cez pietizmus a osvietenstvo, až po súčasnú chválovú scénu. Osobitne upozornila, že hranica medzi „budovaním viery“ a „zábavou“ nie je ostrá – emocionálne prežívanie môže byť legitímne a posilňovať vieru, no vyžaduje citlivé vedenie.
V súčasnej demokratickej spoločnosti je praktizovanie náboženstva skôr otázkou voľby než osudu. Rôzne štýly kresťanskej bohoslužby sa snažia osloviť rôznych ľudí v tomto sociálnom prostredí, dokonca aj v rámci jednej konkrétnej cirkvi. Často je štýl bohoslužby rozhodujúcim faktorom viac než obsah liturgie a hudba slúži ako akýsi barometer typu bohoslužby. Niektorí sa cítia nepohodlne pri bohoslužbách ovládaných súčasnými populárnymi melódiami a rytmami; iní zas pri klasickej liturgickej hudbe a tradičných cirkevných piesňach. Tieto reakcie sú zložité a vyplývajú z komplexných sociologických problémov na priesečníku hudby, náboženstva a populárnej kultúry, presahujúcich morálne či dogmatické súdy. Hudobný vkus je totiž vo svojej podstate veľmi osobná záležitosť, ktorá súvisí s hudobnou výchovou a skúsenosťami v sociálno-kultúrnom kontexte.
Sme si vedomí konfliktov medzi hudobným ideálom/preferenciou vedúcich cirkvi alebo hudobníkov v oblasti liturgickej/hudobnej praxe a skutočnej hudby, ktorá sa v cirkvi hrá a spieva (väčšina z vás možno tieto konflikty zažila týždeň čo týždeň alebo počas celého života ako cirkevní hudobníci).
 
Liturgia svetla – hľadanie rafinovanosti a jednoduchosti

Prednáška sa zamerala na jednoduchosť a hĺbku v liturgii. Podporila návrat k tichu, symbolike a svetlu ako nositeľom Božej prítomnosti, namiesto nadmernej programovej zložitosti. Predstavený bol koncept „liturgie svetla“ s jednoduchými spevmi, žalmami a krátkymi modlitbami, ktoré vytvárajú pokojný a duchovne sústredený priestor.

Nová tvorba teológa a hudobníka Joba de Bruijna
Praktický seminár predstavil nové piesne spájajúce biblické posolstvo s moderným jazykom a melódiami. Cieľom je pomôcť cirkevným spoločenstvám hovoriť dnešnému človeku zrozumiteľne a pritom uchovať obsah viery.
  
Prednáška In Search of a New Space – Church Music in the Dutch Reformed Churches
Prednáška sa venovala hľadaniu nového priestoru pre cirkevnú hudbu a liturgiu v holandských reformovaných cirkvách, najmä v kontexte Nederlands Gereformeerde Kerken (NGK) a Protestantse Kerk in Nederland (PKN). Prednášajúci predstavil osobnú skúsenosť cirkevného hudobníka a liturga, ktorý sledoval vývoj cirkevného života a hudby od druhej polovice 20. storočia až po súčasnosť.
1. Historické a cirkevné pozadie
V Holandsku existovalo viacero „reformovaných“ cirkevných denominácií s veľmi komplikovanou históriou rozdelení a zjednocovaní. Dve veľké cirkvi — Nederlandse Hervormde Kerk a Gereformeerde Kerk in Nederland — sa spolu s luteránmi spojili do novej Protestant Church in the Netherlands (PKN). Paralelne však existovala aj samostatná línia Nederlands Gereformeerde Kerken (NGK), ktorá sa vyvinula zo schizmy v polovici 20. storočia a len v roku 2023 znovu našla cestu k zjednoteniu s inou odnožou. Táto spletitá história vytvorila rôznorodé liturgické a hudobné tradície.
2. Vývoj cirkevnej hudby v NGK
Prednášajúci, ktorý dlhé roky pôsobil ako národný poradca pre liturgiu, opísal veľkú zmenu v hudobnej praxi NGK:
Minulosť (mladosť prednášajúceho): takmer výlučné používanie organu, spev žalmov z Ženevského žaltára a malý počet kancionálových piesní.
Koniec 20. storočia: postupné otváranie sa novým prvkom — do chrámov prichádza klavír a neskôr kapely, čo umožnilo modernejší repertoár a uvoľnenie od prísneho tradičného štýlu.
Súčasnosť: rôznorodosť hudobných štýlov od klasického organového sprevádzania až po moderné „worship songs“ s kapelami. Hymnálne knihy sa používajú menej, texty sa premietajú, repertoár sa stal otvorený a pestrý.
Tieto zmeny priniesli väčšiu slobodu a kreativitu, ale aj problémy: chýbajúca systematická liturgická formácia a odborne pripravení hudobníci, odchod profesionálov („brain drain“) a riziko povrchnosti.
3. Teologické a liturgické súvislosti
Prednáška zdôraznila, že cirkevná hudba nie je len estetická záležitosť, ale je úzko spätá s teológiou a chápaním cirkvi (lex orandi – lex credendi). Liturgy a hudba formujú spoločenstvo, presahujú individualizmus a kultúrne trendy, spájajú s univerzálnou Cirkvou a jej dejinami. Prednášajúci upozornil, že nové prístupy musia byť zakotvené v hlbšom liturgickom vedomí, aby sa nezredukovali len na „urob si sám“ štýl (tzv. „bricolage liturgy“), kde sa používa to, čo je práve po ruke, ale chýba teologická hĺbka.
4. Výzvy a smerovanie do budúcnosti
Prednášajúci hovoril o potrebe nájsť nový priestor:
prepojiť tradíciu s otvorenosťou a rozmanitosťou,
rozvíjať liturgické remeslo a odbornosť (vedenie bohoslužieb, hudobné vzdelanie, formácia liturgov a hudobníkov),
uchopiť liturgiu ako poklad, ktorý nemá byť len muzeálnou tradíciou, ale živým priestorom duchovného rastu a komunikácie evanjelia v dnešnom svete.
Zaznela aj výzva k celoživotnému vzdelávaniu v oblasti liturgie a hudby, k odvahe učiť sa aj z iných tradícií (ekumenický rozmer), no zároveň k zachovaniu identity a hĺbky viery.
5. Hlavné posolstvo
Prednáška ukázala cirkev ako spoločenstvo na ceste — od uzavretej a jednotnej štruktúry smerom k rozmanitosti a novým možnostiam, ktoré však nesmú viesť k plytkej improvizácii. Hudba a liturgia zostávajú jadrom života cirkvi a sú prostriedkom duchovnej obnovy, ak sú chápané odborne, zodpovedne a s otvorenosťou voči Bohu aj kultúrnemu kontextu.
Prednášajúci zakončil myšlienkou teológa Karla Rahnera: „Tradícia je ako lampáš. Nerozumný sa jej len pridŕža, múdry prijíma jej svetlo a ide ďalej do budúcnosti.“
 
Súčasťou konferencie bola aj návšteva významných kostolov a predstavenie ich hudobného života – Domkerk, Nikolaikerk, Bethlehemkerk v Hilversume a Dominikanenklooster v Zwolle.

Vyvrcholením podujatia bola nedeľná bohoslužba 28. septembra v Bethlehemkerk s čítaniami, piesňami a meditáciami v rôznych jazykoch na tému Chudobný Lazár a boháč, sprevádzanými projekciami, tancom a hudbou špeciálne zloženou Wimom Ruessinkom. Na programe sa podieľali Rianne Hoopman, Mannes van der Burg, Arno Rog so zborom, Marlene Erdmann, Marcel Poorthuis a organista Peter Ouwerkerk. Bohoslužbu viedol bývalý farár zboru Oane Reitsma. Celá slávnosť ukázala krásu medzinárodnej spolupráce, kreatívneho prístupu k liturgii a nových foriem hudobného a umeleckého vyjadrenia.

Galéria k článku

Janko Siroma