Dve slávnostné príležitosti v Poprade-Spišskej Sobote

Dve slávnostné príležitosti v Poprade-Spišskej Sobote

Evanjelici v CZ ECAV Poprad, na slávnostných službách Božích vo filiálke v Spišskej Sobote, mali dva dôvody na radosť a vďaku Pánu Bohu. Na slávnostných službách Božích v nedeľu 30. októbra 2022 sme si pripomenuli 245. výročie pamiatky posvätenia chrámu (v r. 1777), na ktorom bola vykonaná v tomto roku rekonštrukcia sokla a pri tejto slávnosti bol do funkcie uvedený novozvolený dozorca cirkevného zboru brat Jozef Dubašák.
Dôstojný brat senior Tatranského seniorátu Jaroslav Matys bol slávnostným kazateľom slova Božieho. Za základ kázne mu poslúžil biblický text Mt 16,13-20. Z neho sú aj pre nás aktuálne otázky: za koho pokladáme Ježiša Krista dnes my a či na Ňom stojí cirkev. Alebo stojí cirkev na Petrovi? Odpoveď je áno i nie. Odpoveď 'nie, nestojí' je preto, že – ak by stála na ľudskej sile Petrovej – určite by neobstála. Odpoveď 'áno' preto, lebo Peter mohol konať Božie veci len zo sily a poverenia Spasiteľa Pána Ježiša; a sám Peter uznal a vyznal Ježišovi: Ty si ten, ktorý mal prísť! Ďalej brat senior povedal, že cirkev, po grécky ecclesia, znamená zhromaždenie a cirkev bez zhromažďovania nie je cirkev. Za pozornosť stojí všimnúť si, že Filip Melanchton v Augsburskom vyznaní neodpovedá 'čo je' cirkev, ale 'čo sa v nej má neustále diať'. V zhromaždení sa má jednomyseľne a podľa správneho zmyslu kázať evanjelium a prisluhovať sviatosti podľa Božieho slova. Cirkev má až dodnes úlohu byť Boží nástroj spásy. Boh koná spásu sprostredkovane cez svojich služobníkov. Sú rôzne druhy povolania v cirkvi a uvedenie dozorcu, ako tu dnes, je jedno z Božích povolaní. Pritom všetci slúžiaci musia mať na zreteli, že v cirkvi niet úradu moci, ale všetky sú len úrady služby. Ak sa zamyslíme ako cirkev plní túto svoju úlohu, plne platí, že mimo cirkvi niet spasenia! Naša evanjelická cirkev je pravá, lebo máme zhromaždenia, káže sa v nej čisté Božie slovo a prisluhujú sa sviatosti na spasenie veriacich. Všetci si však musíme uvedomiť, že vzťah k cirkvi je dôležitý a ona si plní poslanie podľa slov Pána Ježiša. Sám sebe si nikto – ani duchovný – nemôže odpustiť hriechy, ani prislúžiť sviatosť. Kľúče, o ktorých Petrovi hovoril Pán Ježiš, nie sú kľúče moci. Sú to jedine Kristove slová, ktoré veriacich privádzajú do Božej slávy. A my tomu máme srdcom úprimne veriť... ale navyše ešte aj ústami vyznávať všetkým – dospelým i deťom – aby čím viacerí mohli byť spasení. Povzbudzujme sa v tom cez službu v cirkvi a aj takto posilňujme duchovné hodnoty v živote.
Brat senior Matys potom vykonal uvedenie nového dozorcu do služby s požehnaním a za tým nasledoval príhovor brata Dubašáka k zhromaždeniu.
Program služieb Božích svojím vystúpením obohatil zborový spevokol.
Brat farár Michal Findra v spišskosobotskom kostole povedal, že sme plní radosti nielen z pripomienky výročia Lutherovej reformácie, ale aj z výročia posvätenia evanjelického kostola v Spišskej Sobote, čo nás pozýva k tomu, aby sme dobre nasledovali Pána Ježiša a boli vždy ochotní pomáhať. Ako Božia múdrosť viedla reformátorov, tak i staviteľov kostola, v ktorom už viac ako dve storočia môžu znieť chvály a ďakovanie nášmu trojjedinému Bohu. Pán Ježiš varoval pred pokrytectvom farizejov. Aj v čase reformácie bolo veľa pokrytectva nielen vo svete, ale, žiaľ, aj v cirkvi. Sále je aktuálne, aby sme skúmali svoje srdcia. Pán Ježiš nás motivuje byť otvorení a pravdiví, lebo pokrytectvo bude odhalené: ako v čase farizejov, v čase reformácie i keď išli Sobotčania prosiť panovníčku Máriu Teréziu o povolenie na stavbu evanjelického kostola. Vždy budú nepriatelia Božieho diela, ktorí škodia, avšak najhorší nepriateľ je satan, ktorý zamorduje (= zavraždí/zničí) naveky aj dušu. Na to poukázal aj veľký reformátor cirkvi Martin Luther a dal aj návod v piatich reformačných zásadách: Jedine písmo, Jedine Kristus, Jedine milosť, Jedine viera, Jedine Bohu sláva. Na ne cirkev i svet reagovali veľmi zlými spôsobmi a mnohými trápeniami, ale bolo to Božie povolanie Luthera pre reformovanie/nápravu cirkvi. Podobne aj v Spišskej Sobote mali evanjelici množstvo protivníkov aj neprajníkov, ale všetko pretrpeli. A tu je priestor na zamyslenie sa ako je to s nami dnes? Nebuďme ustráchaní, majme príklad v Pánovi Ježišovi Kristovi, reformačných otcoch, aj v staviteľoch tohto kostola. Ako sa Boh stará o vrabcov, tak aj o nás. Pán Ježiš od nás tiež žiada verejne vyznať, že On je Spasiteľ a Vykupiteľ a kto to verejne vyzná, má prisľúbenú odmenu večného života v Božom kráľovstve. Máme Lutherovo a Melanchtonovo Augsburské vyznanie, či Nicejské vyznanie, Všeobecné vyznanie viery, a iné. Preto, aj napriek protivenstvám, rozprávajme a svedčme o Pánovi Ježišovi, aby sme neminuli tento vzácny cieľ.

Galéria k článku

Zuzana Valeková a Alena Findrová