Pieseň ES 491
Na Krista svoje hriechy som zložil už cele, veď On, Baránok tichý, ich niesol na tele. Môj hriech a moju vinu skryl On do svojich rán: Bez Neho duše hynú, ja však v Ňom spásu mám, ja však v Ňom spásu mám.
Čítanie Božieho slova z 2S 7, 18 - 24
„Vtedy vošiel kráľ Dávid, posadil sa pred Hospodinom a hovoril: Kto som ja, Hospodine Pane, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem? Ešte aj to si pokladal za málo, Hospodine Pane, a hovoril si aj o ďalekej budúcnosti domu svojho služobníka, a to je zákon pre človeka, Hospodine Pane. Čo viac má ešte Dávid hovoriť s Tebou, veď Ty poznáš svojho služobníka, Hospodine Pane. Pre svoje slovo a podľa svojho srdca vykonal si všetky tie veľké veci a oznámil si ich svojmu služobníkovi. Preto si veľký, Hospodine Pane, lebo niet Tebe podobného, a podľa všetkého, čo sme počuli na vlastné uši, niet Boha mimo Teba. Ktorý iný národ na zemi je taký ako Tvoj ľud izraelský, ktorý si Boh šiel vykúpiť za ľud a učiniť mu meno, konajúc zaň veľké a hrozné veci: vyhnal si národ a jeho bohov spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta. Lebo si si upevnil svoj izraelský ľud za svoj ľud na veky. A Ty, Hospodine, stal si sa ich Bohom.“
Milí bratia a sestry!
Životná cesta kráľa Dávida vôbec nebola jednoduchá. Od neľahkého detstva, cez náročné skúšky v Saulovom vojsku, cez komplikovaný vzťah so samotným kráľom Saulom až po úlohy panovníka. Každá jedna etapa jeho života prinášala mnohé nástrahy, fyzické ohrozenia i duchovné zápasy. Dnešný text nás vovádza do času, kedy sa už kráľ Dávid usadil vo svojom novom dome a Hospodin mu doprial pokoj od všetkých nepriateľov.
Dom pre Hospodina
V tomto čase pokoja začína Dávid uvažovať o tom, že ak má on sám pekný a nový dom, mal by aj Hospodin mať svoj dom. Veď doposiaľ prebýval iba v prenosnom stane a putoval s Izraelom celé roky. Nezaslúžil by si aj On mať pekný, nový a hlavne honosný dom, hodný mocného Boha? So svojimi myšlienkami sa zveril prorokovi Nátanovi a ten ho v jeho úmysloch podporil. V noci sa však Hospodin prihovoril Nátanovi. Pripomenul mu všetko, čo doteraz vykonal pre Dávida i celý Izrael a prisľúbil moc a slávu Dávidovi aj jeho potomstvu ako aj pokoj Izraelu pre budúcnosť. No pokiaľ ide o Jeho dom, až Dávidov potomok vystaví dom Hospodinovi, preto sa teraz Dávid nemusí o to starať. Nátan Hospodinove slová oznámil kráľovi a on na to prehovoril k Hospodinovi slovami, ktoré sme čítali.
Dobrý úmysel
Na myšlienke postaviť Hospodinovi chrám nie je nič zlé. Práve naopak, je to veľmi pekné, ušľachtilé a je to gesto, ktorým je vzdaná úcta Hospodinovi. Povedali by sme si: kto je viac hoden krásneho domu ak nie Hospodin? Pre koho iného máme postaviť krásny dom ak nie pre Hospodina? A predsa Hospodin tento Dávidov úmysel zavracia. Znie nám to veľmi zvláštne. Akoby nám niekto – či dokonca sám Pán Boh – prikazoval nevykonať skutok lásky či úcty voči Nemu samému. Ak by Dávid nebol vo všetkom taký poslušný Hospodinovi, mohol by napriek Nátanovým slovám konať po svojom v presvedčení, že vystavaním chrámu Hospodinovi nemôže predsa nič pokaziť. Nemusel by sa dať Nátanom odradiť a mohol by konať ďalej podľa svojho dobrého úmyslu, hoc by to bolo aj proti vôli Hospodina. Všimli ste si ten zvláštny protiklad? Že ľudský dobrý úmysel stojí proti Božej vôli? Áno, aj to sa môže niekedy stať. My si myslíme, že náš dobrý úmysel nemôže nikdy nikomu uškodiť a musí sa predsa páčiť aj Bohu aj ľuďom. Tu Hospodin Dávidov dobrý úmysel odmieta. Neprezrádza priamo svoj dôvod. Namiesto toho pripomína svoju milosť, ktorou sprevádzal Dávida po celý jeho život a oznamuje mu, že to On postaví dom Dávidovi. Sám sa svojho domu dočká až od Dávidovho syna.
Múdry Boh
Dávid sa nezachoval tvrdohlavo. Nešiel ďalej za svojim cieľom, aj keď ten vyzeral tak šľachetne a nábožne. Uvedomil si, že dôležitejšie je to, čo chce Hospodin. Uvedomil si aj to, že Hospodin rozhodoval o jeho živote od samého začiatku a svoj plán s ním mal už od dávnej doby, keď ešte v krajine vládli sudcovia. Božia múdrosť už vtedy poznala beh dejín sveta a pripravovala pôdu pre kráľa Dávida. A Božia múdrosť pozná aj ďalší beh udalostí a už teraz pripravuje pôdu pre ďalšie generácie. Dávid si tak Božím poukazom na minulosť i poodhalením budúcnosti uvedomil, aká veľká je Božia moc a múdrosť a aké vzácne je byť súčasťou veľkých Božích plánov.
Nezaslúžená milosť
Dávid si navyše uprostred tohto diania uvedomuje, že toho nie je hoden, že si to sám nijako nezasluhuje a že on sám pre to nič neurobil. Preto hovorí Hospodinovi: „Ktože som ja, že si ma doviedol až sem? Ešte aj to si pokladal za málo a hovoril si aj o ďalekej budúcnosti. ... Vykonal si všetky tie veľké veci. Preto si veľký a niet Tebe podobného.“ Nie Dávid, nie jeho sila ani jeho múdrosť ale Hospodin je ten, ktorý všetko múdro naplánoval a dobre vykonal. Ako často podliehajú ľudia tohto sveta sebaklamu o vlastnej múdrosti, šikovnosti a o vlastnom vplyve. Ako často si myslia, že ovplyvňujú svet. Neuvedomujú si, že Hospodin Boh má s každým svoj múdry plán a to, ako sa odvíja príbeh života jednotlivých ľudí či celých národov je len a len Božia milosť, ktorá je úplne nezaslúžená. Práve to nám pripomína dnešná nedeľa, ktorej téma znie: „Nezaslúžená milosť.“
Božia milosť trvá
Nielen kráľ Dávid bol svedkom Božej múdrosti a Božej milosti. Nie len pred ním a pri ňom konal Hospodin veľké veci pre svoj ľud. Slová Dávida tak nie sú iba vyznaním o historických udalostiach. Božia múdrosť a milosť trvá. Mnoho storočí po kráľovi Dávidovi sa uskutočnil ďalší Boží plán, tentoraz pripravený nielen pre Izrael ale pre všetkých ľudí. Bol to plán, v ktorom sa Boh stal človekom a v Ježišovi Kristovi prežil na zemi dokonalý svätý život, aby potom nevinne umrel a vstal z mŕtvych. Tento plán zachraňuje svet od večnej smrti a táto záchrana sa stáva pre ľudstvo darom, ktorý si svet nijako nezaslúžil. Opäť je to teda nezaslúžená milosť. A ani teraz Božia milosť nekončí ale trvá a prejavuje sa aj pri nás, keď Boh s nami uskutočňuje svoje plány.
Spolu s kráľom Dávidom si aj my môžeme dnes klásť otázku: „Ktože sme my, že nás Hospodin doviedol až sem? Ktože sme my, že pre nás obetoval svojho Syna?“ Zistíme, že pred Bohom nie sme ničím a že to, že nás doviedol až sem a obetoval svojho Syna za nás je len nezaslúžený dar Božej milosti a lásky. Radujme sa z neho a oslavnou piesňou zaň Bohu ďakujme. Amen.
Modlitba
Láskavý náš nebeský Bože, uvedomujeme si, ako veľa toho pre nás robíš a že nič z toho si sami nezasluhujeme. Nie sme hodní Tvojej lásky a milosti, nie sme schopní sami tu niečo vykonať. Veď len z Tvojej milosti žijeme, hýbeme sa a trváme. Oslavujeme Ťa preto a ďakujeme Ti za lásku, ktorou nás zahŕňaš. Veď vďaka nej tu môžeme byť, rásť, rozvíjať sa a žiť ľuďom na úžitok a Tebe na slávu. A vďaka Tvojej milosti, zjavenej nám v Ježišovi Kristovi smieme dúfať vo večný život s Tebou. Nech je preto Tvoje meno naveky oslávené od nás – hriešnych a nehodných. Amen.
Pieseň ES 490
Mne dostalo sa zmilovania bez mojich zásluh, hodností. Hoc pyšné srdce nežiadalo, mne dostalo sa milosti. Viem to a plesám s radosťou nad veľkou Božou milosťou.