Domáca pobožnosť na 5. nedeľu pôstnu (26. marec 2023)

Domáca pobožnosť na 5. nedeľu pôstnu (26. marec 2023)

Pieseň ES 89
 
            Drahý Spasiteľ náš, trpel si za nás, prosíme Ťa vrúcne, vypočuj náš hlas: pre kríž utrpenia zbav nás zlorečenia, ktoré zaslúžime za previnenia.
 
Čítanie Božieho slova zo 4M 14, 2 - 9
 
            „Proti Mojžišovi a Áronovi reptali všetci Izraelci a celý tábor im hovoril: Kiežby sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti; kiežby sme boli pomreli! Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta? A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta! Vtedy Áron i Mojžiš padli na tvár pred celým zhromaždením zboru Izraelcov. Avšak Józua, syn Núnov, a Káléb, syn Jefunneho, z vyzvedačov, ktorí preskúmali krajinu, si roztrhli rúcha a vraveli celému zboru Izraelcov: Krajina, ktorú sme prešli, aby sme ju preskúmali, je mimoriadne dobrá krajina! Ak bude mať Hospodin v nás záľubu, dovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Hospodinovi! A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom. Odišla od nich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich!“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Nové a staré, minulosť a budúcnosť, tradícia a pokrok – to všetko sú dva smery našej životnej cesty, na ktorej je vždy niečo za nami a niečo pred nami a je len na nás, ktorým smerom sa viac pozeráme. Niekto viac lipne na tom, čo už spoznal a obľúbil si, iný túži poznať niečo nové.
 
Relativita
            Na ceste ľudského života však žiaden míľnik nemožno označiť za nový, žiaden za ten najlepší a žiaden za ten najhorší, pretože ak by sme tak v danej chvíli urobili, v nasledovnej to už nemusí platiť. To, čo bolo pred piatimi rokmi ešte pred nami ako neznáme, je už dnes históriou a to, čo sa nám zdalo krásne, dnes vidíme inak, pretože sme spoznali veci ešte krajšie a naopak. Žijeme v ustavične sa meniacom svete a aj náš život sa mení.
 
Tradície
            Niekto povie, že treba hľadieť iba dopredu a starého sa zbaviť, iný zasa, že sa starého a osvedčeného treba pridŕžať. Pravda bude niekde uprostred. To, čo je za nami a ostalo nám ako spomienka či tradícia určite netreba zahadzovať. Veď aj tí čo tu boli pred nami a niečo pre nás urobili si zasluhujú našu úctu a je na mieste s láskou si pripomínať národných či cirkevných dejateľov, rodinných predkov alebo piesne našej mladosti. No či chceme alebo nie, svet sa vyvíja. Mení sa jazyk, kultúra aj spôsob života v spoločnosti či cirkvi a v takto sa meniacom svete je ťažšie tomu, kto sa spomienkami či tradíciami nechá opantať natoľko, že mu bránia ísť vpred.
 
Emócie
            To, čo nás tak často viaže k starým veciam sú naše emócie. Prechádzame sa po rodnej obci alebo spievame staré piesne a znovu prežívame ten pocit, keď sme boli mladší, bezstarostnejší či zdravší. Väčšinou pri tom ignorujeme iné okolnosti, ktoré aj vtedy do nášho života vstupovali a kazili nám idilku krásneho života. Ono v každom čase je totiž aj niečo dobré a aj niečo zlé. Je však zvláštnym a vlastne aj užitočným fenoménom, že na to zlé časom zabudneme a spomíname len na to pekné. Tento fenomén nám však môže aj škodiť a to práve vtedy, ak pre falošne skreslené spomienky odmietame ísť ďalej.
 
Plné hrnce
            Tomuto fenoménu podľahli aj Izraelci keď na ceste za slobodou začali spomínať na plné hrnce v Egypte. Zabudli už na neslobodu a kruté zaobchádzanie. V ich mysliach ostali len tie pekné chvíle, ktorých sa tiež zopár našlo. A na tom by nebolo nič zlé, ak by im práve tieto skreslené spomienky nebránili v príchode do novej krajiny. Ich myseľ podľahla falošným obavám, aké poznáme určite aj my, keď je pred nami niečo nové. Určite si spomínate na časy, keď mal prísť nový Evanjelický spevník alebo keď prišla nová Chrámová Agenda a mierne upravila poriadok služieb Božích. Koľkí sme to ťažko prijímali a mali sme pocit, že to staré bolo lepšie? Možno podobne sa cítime aj dnes, keď pred nás doba kladie priveľa výziev. Aj v cirkvi musíme riešiť zmeny v štruktúre či financovaní a to, čo je nové, sa nám automaticky zdá zlé.
 
Ťažkosti vizionára
            Ako sa asi cítili Józua a Káléb? Oni videli tú krajinu, videli jej bohatstvo a spoznali, že Hospodin pre nich nepripravil nič zlé, no nedokázali o tom presvedčiť ľud. Ako sa asi cítili tvorcovia nového spevníka, keď ho s najväčšou láskou a zodpovednosťou roky pripravovali a potom počúvali viac kritiky ako pochvaly? Ako sa asi cítia tí, ktorí či už v spoločnosti alebo aj v cirkvi vidia jasný cieľ, no bojujú s obavami, predsudkami alebo otvorenými dezinformáciami a klamstvami? Nemajú to vôbec ľahké a často ani nepresvedčia tých, ktorí radšej zotrvávajú vo svojom.
 
Prehra
            Aj Józua a Káléb prehrali v boji s ľudom. Nedokázali ho presvedčiť o tom, že pred nimi je dobrý cieľ. Ľud zotrval vo svojej tvrdohlavosti a privodil si tak 40 rokov ťažkého putovania. 
 
Ujsť sa nedá
            Izrael napokon aj tak prišiel na to isté miesto a stál pred tou istou otázkou, no už to boli iní ľudia. Mladší, dalo by sa povedať modernejší, neobťažkaní spomienkami z Egypta. Až tí dokázali naplno dôverovať Bohu a vošli do Kanaánu. Pokrok sa zastaviť nedá a ani my mu často neujdeme. Je len otázkou času, kedy sa prispôsobíme – naučíme žiť inak. Svojim odmietaním si často len privodíme „40-ročný odklad“ ale napokon prídeme okľukou na to isté miesto a stojíme pred tou istou otázkou.
 
            Mottom dnešnej nedele nech je pre nás Józuovo zvolanie, ktoré čítame na samom konci: „S nami je Hospodin!“ Je prirodzené, že sa obávame nových vecí, kladieme si množstvo otázok a nepoznáme odpovede. No práve to je miesto pre našu dôveru. Veď s nami je Hospodin. S touto vierou šiel Abrahám do Kanaánu, táto viera držala Jozefa keď ho bratia predali, s touto vierou šiel Pán Ježiš Kristus do Jeruzalema, hoci vedel, že Ho tam čaká smrť. Kiež aj my kráčame oproti novým veciam v živote i cirkvi s neochvejnou dôverou v Božiu moc a milosť. Amen.
 
Modlitba
 
            Nebeský Bože, Ty nás vedieš cestou života, hoci často nepoznáme pozemský cieľ a nevieme ani to, ktorým smerom vlastne máme kráčať. Bojíme sa nových vecí a cítime sa najlepšie v tom, čo sme už spoznali. Ty však tvoríš stále niečo nové a vedieš nás, aby sme ako ľudia, cirkev či ľudstvo rástli a napredovali. Prosíme, povzbuď nás k dôvere, aby sme vždy poznávali, že Ty si s nami, že Ty si Pánom nad všetkým, že v Tvojich rukách sú všetky časy a že sa nám tak netreba ničoho báť. Amen.
 
Pieseň ES 113
 
            Tam na kríži na Golgote tam je naša útecha, tam len duša naša rada v každej biede pospiecha, lebo Kristus, náš Spasiteľ, tak nás vrelo miloval, seba zmaril, ponížil sa, svätý život za nás dal.