Domáca pobožnosť na 4. nedeľu po Svätej Trojici (10. júl 2022)

Domáca pobožnosť na 4. nedeľu po Svätej Trojici (10. júl 2022)

Pieseň ES 321
 
            Ach, ja biedny, úbohý hriešnik! Cítim svoju veľkú biedu, Bože, Bože, buď môj Pomocník, obávam sa Tvojho súdu, zmiluj sa, zmiluj nado mnou a nalož láskavo so mnou.
 
Čítanie Božieho slova z 1M 50, 15 - 21
 
            „Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali. Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal: Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili. Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami. Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha? Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive. Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Prečítali sme si jedny z posledných slov 1. knihy Mojžišovej. Tu sa končí rozprávanie o Jozefovi a jeho bratoch. Ich vzťah bol zložitý a prešiel rôznymi životnými turbulenciami. Napokon však veci dopadli tak, ako často končia v amerických filmoch: utláčaný a nenávidený brat sa stal významnou osobnosťou, od ktorej teraz závisí osud všetkých.
 
Strach z odplaty
            Je prirodzené, že bratia sa boja. Hoci im Jozef už predtým prejavil náklonnosť, predsalen tu bol otec, ktorý bol akýmsi garantom toho, že Jozef – ak už pre nič iné tak kvôli nemu – nebude voči bratom vystupovať nepriateľsky. Ale teraz? Otec umrel a Jozefovi teda nič nestojí v ceste, aby prejavil svoju nenávisť, ktorú možno doteraz skrýval pod maskou odpustenia.
 
Skutočné zmierenie
            Ľudia často hovoria: „Odpustím, ale nezabudnem.“ Čo to však znamená? Má takéto vyhlásenie vôbec logiku? Neodporuje si? Veď odpustenie je práve o tom, že človek zabudne. Možno by potom bolo lepšie povedať: „Nehnevám sa, no nezabudnem.“ To by bolo vlastne „Nehnevám sa, no neodpustím.“ Skutočné odpustenie by sa totiž malo rovnať zabudnutiu. Pán Boh sľubuje, že nám nebude pripomínať naše hriechy, nebude nám vyčítať to všetko zlé, čo sme kedy povedali či urobili a práve to je skutočné odpustenie. Takto odpustil aj Jozef svojim bratom, pretože na ich previnenia zabudol a nič im nevytýkal.
 
Prosba otca
            Zaujímavé v dnešných slovách je aj to, že Jozefovi bratia sa aj po smrti otca chcú skrývať za jeho chrbát, preto sa uchyľujú k taktickému kroku: posielajú Jozefovi odkaz s tvrdením, že nebohý otec pred smrťou prosil Jozefa, aby odpustil bratom. Oni teda najprv neprichádzajú s vlastnou prosbou, ale ich prosba je akoby prosbou otca, ktorý ich ústami žiada Jozefa: „Odpusť svojim bratom.“ To nám pripomína nás samých, keď prichádzame pred Pána Boha a prosíme o niečo v mene Pána Ježiša Krista. Tak ako Jozefovi bratia sa skrývajú za chrbát nebohého otca, aj my sa skrývame za chrbát Pána Ježiša a svoje prosby podopierame Jeho autoritou. Jozefovi bratia to robili zo svojej iniciatívy, my tak robíme na pokyn Pána Ježiša. U nich to bolo zo strachu, u nás z lásky Pána Ježiša, ktorý nás chce v našom vzťahu k nebeskému Otcovi posmeliť a hovorí, aby sme sa nebáli, ale svoje prosby podložili Ježišovým menom.
 
Zoči-voči
            Aj tak sa však priamemu stretnutiu nedá vyhnúť. Hoci bratia poslali Jozefovi odkaz s údajnou prosbou nebohého otca, bola to len príprava. Predvoj, ktorý mal zmierniť prípadný Jozefov hnev a pozitívne ho naladiť na to, čo malo prísť – totiž priame stretnutie s bratmi. Oni sa toho stretnutia báli rovnako, ako sa bál Jákob stretnutia s Ézavom alebo ako sa my neraz bojíme stretnutia s niekým, voči komu nemáme čisté svedomie. Nedá sa však tomu vyhnúť. Tak ako bratia nemôžu riešiť svoju situáciu bez stretnutia s Jozefom, ani my nemôžeme riešiť svoj život bez priameho stretnutia s Pánom Bohom. Ak sa niekto tomuto stretnutiu aj celý život vyhýba, neujde mu. Raz sa každý so živým Bohom stretne. A čím viac tomu uniká, o to viac to možno pre neho bude nepríjemnejšie. Pritom nemá ísť o stretnutie plné hrôzy ale o stretnutie plné lásky.
 
Milé prekvapenie
            Často to tak býva, že ak sa niečoho bojíme, nedopadne to až tak zle. Jákob sa napokon s Ézavom zmieril a ani zďaleka sa nenaplnili jeho obavy, že ho brat zabije. Jozefovi bratia sa napokon dočkali láskyplných slov od Jozefa a aj pre nás má Pán Boh pripravené požehnanie a lásku, takže stretnúť sa s Ním neznamená zažiť traumu, ale mať dobrý zážitok. Neutekajme preto pred Pánom Bohom, ale stretnutia s Ním naopak vyhľadávajme a to aj vtedy, ak máme pre niečo zlé svedomie. Môžeme sa tak trochu ukryť za chrbát Pána Ježiša a odvolať sa na Neho, no aj tak musíme Bohu svoju starosť, obavu či prosbu predniesť osobne.
 
Prejavovať milosrdenstvo
            Nie len Jozef ale aj mnohé ďalšie biblické postavy vrátane samotného Pána Ježiša Krista sú nám príkladom v odpúšťaní. Jozef odpustil svojim bratom, teda na ich zlé skutky zabudol. Aj my takto odpúšťajme našim blížnym, hlavne ak prejavia záujem o zmierenie. Neživme v sebe, kto nám kedy čo zlé povedal a urobil. Zbytočne to dráždi naše emócie a naše odpustenie nebude skutočné. Aké by bolo odpustenie Jozefovo, keby teraz, po otcovej smrti, všetko bratom vykričal? Nebol by pre nás tou osobnosťou, ktorou je teraz.
 
Súd
            Jozef svojim bratom hovorí: „Či ja tu stojím namiesto Boha?“ Jozef sa tak vzdáva súdu. Bratia, pravda, zamýšľali proti Jozefovi zlé a on to vie a pripúšťa, no nevyčíta a hlavne nesúdi. To patrí Bohu. Veď Jozef sám vo svojom živote nebol ideálny. Práve preto je dôležité si uvedomovať, že v Božích očiach sme všetci rovnakí a jeden nemôže súdiť druhého. Majme to na pamäti, keď budeme niekoho ohovárať a kritizovať, alebo keď sa budeme s niekým hádať a budeme mať chuť mu vytknúť ešte aj to, že vôbec existuje. Aj nám je čo vytknúť a nie sme v Božích očiach o nič lepší. Preto nám nepatrí súd a nikdy tu nestojíme namiesto Boha.
 
            Pán Boh zlé konanie Jozefových bratov obrátil na dobro. Všetko teda má svoj význam, všetko je v Božích rukách a so všetkým má Pán Boh svoj plán. My však vedome nikdy zlo nešírme a nepodporujme, iných nesúďme ale usilujme sa o dobré a hľadajme zmierenie a odpustenie všade kde sa dá, pričom buďme sami ochotní odpustiť, ak nás o to niekto žiada, a na všetko zlé zabudnúť. Amen.
 
Modlitba
 
            Nebeský Bože, Ty nám s láskou odpúšťaš naše slabosti, poklesky a previnenia. Vždy znova a znova nás prijímaš, keď sa k Tebe vraciame a prosíme o pomoc. Nepripomínaš nám náš hriech, na všetko zlé si zabudol. Naopak, svoju lásku nám dokazuješ vo svojom Synovi, ktorého si obetoval za nás a ktorého menom sa smieme pred Tebou v našej bázni potešovať. Prosíme, nauč aj nás tak ochotne odpúšťať, na previnenia blížnych zabúdať a súd nad každým prenechávať Tebe, ktorý máš všetku moc i múdrosť. Amen.
 
Pieseň ES 551
 
            Nedaj na hriech iných, Pane, povýšene pozerať. Pohoršene dvíhať dlane, prísne ich odsudzovať. Pomôž, nech seba samého poznávam v páde blížneho.