Čierna streda

Čierna streda

Je ráno, nový deň, ktorý sa začína vo svojom klasickom štýle. Na cestách plno áut, ráno hmla, ktorou občas prenikne slnko, miestami dážď. Nikto nevie, čo daný deň ešte prinesie, ľudia riešia svoje plány, nákupy, návštevy, prácu. Popoludní z rádia prichádza prvá správa, ktorá hovorí o havárii. Spočiatku len letmo zachytávate, že kdesi pri Nitre sa zrazil autobus a nákladné auto. Zatiaľ sa spomínajú len ranení a dvaja mŕtvi. Postupne sú však správy upresňované a dve hodiny na to sa hovorí predbežne o 12 mŕtvych, z toho štyria študenti.

V tom čase sa vracia zo služobnej cesty z Nových Zámkov dvojica policajných duchovných, ktorých správa o tragédii zastihuje v aute. Po služobných telefonátoch a zisťovaní rozsahu havárie, prichádza rozhodnutie otočiť smer na miesto tragédie, odkiaľ sa potom poberajú do dediny Jelenec, ktorá so susednými Koliňanmi stratila svojich spoluobčanov. Zároveň volajú svoju kolegyňu zo Senice, ktorá sa okamžite vydáva na cestu. V Jelenci zasadá krízový štáb aj centrum pomoci, ktorý tvoria intervenčné tímy Ministerstva vnútra, Modrého anjela, psychológov Ministerstva obrany, ale aj troch duchovných Úradu EPS MV SR- riaditeľa Milana Petrulu, Milana Bartka a Júlie Štofanovej. Porady, ktorých bude ešte niekoľko, rozdelenie úloh a krátky telefonát rodine, že dnes tak skoro domov neprídu. Sadáte si k rodinám, ktoré ešte dlhé hodiny budú čakať, kým sa z nemocnice dozvedia, či je ich príbuzný ranený, alebo už nie je medzi živými. Postupne nadväzujete rozhovor a počúvate stokrát opakované „Viete už niečo“? Prežil môj syn?, dcéra?, sestra?, mama?, brat,? Kde sú? Prečo?" Otázky na ktoré neviete dať odpoveď. Povzbudzujete a medzitým sa pýtate, ako viete pomôcť: ,,Môžem vám priniesť čaj? Vidím, že už ste dávno nepili.“ Chodíte od stola k stolu, bez ohľadu na predsudky, lebo v tejto situácii inak neviete, bez ohľadu na čas. Ste jednoducho pri nich. Blíži sa desiata hodina večer. Prichádza už aj únava. Od obeda ste zatiaľ nič nejedli. Akosi nechutí, hoci miestna pizzéria priniesla záchranárom desiatky pizze zadarmo. A nielen raz. Starostovia obcí Jelenec a Kolíňany sú medzi rodinami a svojou prítomnosťou pomáhajú nielen v materiálnom zabezpečení pre prítomné rodiny zo svojich obcí. Červený kríž pripravil hneď po zriadení centra pomoci v kultúrnom dome v Jelenci desiatky litrov čaju a kávy. Po polnoci okolo pol jednej, asi najhoršia hodina, ktorú si budú všetci prítomní pamätať. Po potvrdení vyšetrovateľom, nastáva to najsmutnejšie oznámenie, že vám zomrel: brat, sestra, dcéra, syn, manžel, manželka. Srdcervúce výkriky: Nezomréééééééééél, to nie je pravdááááááá!!! Matky, ktoré sa pred vami skladajú a silní muži odpadávajú. Potoky sĺz. Tlačia sa do očí aj vám, lebo toľko tragédie na jednom mieste ste ešte nezažili a už ani nechcete. A vo svojom vnútri ďakujete Všemohúcemu, že doma na vás čakajú. Vaša rodina spí - no hlavne, sú všetci. Viete aj to, že najbližšie stretnutie už bude omnoho nežnejšie, vrúcnejšie, a hlavne vďačnejšie, že ich máte. Pol druhej po polnoci. Posledné dve rodiny, kam idete oznámiť a potvrdiť, čo aj tak tušia. Prichádzate do rodiny a znovu podobný scenár: ,,Vráťte mi moju dcéééééééru. Majkááááá....!!!" Chlapci od Červeného kríža po desivej správe podajú matke tablety na upokojenie, kým zvyšné príbuzenstvo čaká, čo sa bude diať. Zaberajú. Idú ju uložiť. Povedať niečo? Musíte. Aspoň starej mame. Je pri vás a veľmi vám dôveruje, že niečo urobíte. A cez obrovskú hrču v hrdle a zadržiavajúc slzy, prežívate s nimi bolesť a smútok. Toľko výčitiek a hnevu na stranu Boha... No je potrebné byť s nimi, objať ich, keď nadíde vhodná chvíľa pozvať k modlitbe, potešiť nádejou večnosti. Dali by ste čokoľvek za to, aby ste ich žiaľ zmierili. Pol tretej, sadáte do auta a odchádzate do Bratislavy, mysľou si ešte prechádzajúc všetko to, čo sa udialo a dúfajúc, že toto je nepodarený sen. Na druhý deň je desivá správa doplnená ďalšími tragédiami: Dopravná nehoda pri Nitre, si vyžiadala ďalší mladý život, Tri ženy strhla voda, žiaľ, všetky tri prišli o život. Dvaja ľudia zahynuli pod kolesami vlaku, do štatistík pribudli aj ďalšie dve obete dopravných nehôd a zaevidovaných bolo až 5 samovrážd.

Najtragickejší týždeň v novodobých dejinách priniesol na cestách 19 obetí, celkovo zomrelo 22 ľudí.

Policajní duchovní ekumenickej pastoračnej služby Milan Petrula, Milan Bartko a Júlia Štofanová pomáhali celú spomínanú noc bez ohľadu na únavu, vyčerpanosť a hlad. Aj to je služba policajného duchovného. Vtedy nikto nerieši, či si to niekto všimne alebo nie. Veď Otec Nebeský, ktorý vidí v skrytosti, odplatí každému za jeho službu. A hoci neskôr, no predsa sa pripájam k intervenčnému tímu, rozprávam sa s postihnutými rodinami, s kolegami duchovnými. Po skončení všetkého ďakujem Všemohúcemu za ich nasadenie, ľudskosť a nekonečný súcit s trpiacimi.